Máme tu ďalší rok a s ním opäť príležitosť stretnúť sa na SEVIS klube a porozprávať sa, čo máme nové, aké sú naše plány a čo zaujímavé nás čaká. Krásny 11. ročník SEVIS klubu sa uskutoční dňa 07.04.2016, tradične u nás v Žiline, tak veríme, že si ho nenecháte ujsť. Opäť nás čakajú zaujímaví hostia a ešte zaujímavejšie témy, ktoré budete môcť rozdiskutovať.
Najväčší vplyv na trhy mali tentoraz trhové riziká ako praskanie čínskej akciovej bubliny a pokračujúci prudký pokles ceny ropy a plynu vyvolaný vysokou ponukou, resp. nedostatočným dopytom z dôvodu spomaľujúceho sa rastu svetového hospodárstva.
Nová vláda predstavila svoje programové priority. Čo v nich nájdeme? Najmä tradičné šlágre: 1) zníženie dane z príjmov PO o jedno percento a zvýšenie paušálnych výdavkov, 2) zrušenie daňových licencií, 3) viac peňazí do školstva a zdravotníctva a 4) vyrovnaný rozpočet. Sú tieto priority správne a úplné?
Spomaľovanie čínskej ekonomiky sa stalo hlavnou témou ekonomických debát o raste svetovej ekonomiky. Právom. Čína je druhou najväčšou ekonomikou sveta. Keď čínska ekonomika spomaľuje, musí spomaliť aj zvyšok sveta.
Každý rok v živote človeka aj v živote spoločnosti je iný. Jeden je lepší druhý horší, v jednom sa viac darí v jednej oblasti, v druhom v inej. Stále je potrebné prijímať nové rozhodnutia, stále je potrebné hľadať nové aktivity, nové trhy, nové projekty. Ale treba vedieť rozhodnúť aj o ukončení aktivít, o zmene smerovania. V roku 2015 sme sa aj my v SEVISe museli takto rozhodovať.
Vzrušujúce zábery migrantov nesúcich svoje deti cez Balkán až po rakúske hranice najprv dojali a potom rozhádali Európu. Stále viac je však zrejmé, že na nekontrolovanú migráciu nie je Európa absolútne pripravená. A koncepciu riadenej migrácie tiež nemá. Migrantov z Afriky a Ázie prišlo tohto roku len 1-1,5 milióna. To je iba 0,2 až 0,3% obyvateľstva Európskej únie. Žiadna moslimská záplava sa teda nekoná.
Pred nami je koniec kalendárneho roka, pre ktorý platí niekoľko nových pravidiel daňovej uznateľnosti nákladov. O niektorých z nich som písala už v predchádzajúcich číslach nášho štvrťročníka, takže teraz len krátke zhrnutie.
V júnovom čísle nášho štvrťročníka som písala o predpokladanej podobe „veľkej“ novely zákona o dani z príjmov, ktorá bola v tom čase v pripomienkovom konaní. Na prekvapenie bola táto novela schválená parlamentom už 22. septembra tohto roku. Takže podnikateľské subjekty aj fyzické osoby majú relatívne dosť času sa s prijatými zmenami zoznámiť.
„Už to nie je, čo to bývalo“, dozvedela som sa od zainteresovaných osôb ako reakciu na konštatovanie, že reštrukturalizácia je pre dlžníka dobrý biznis. Inak povedané, dalo sa na nej zarobiť aj ľahšie. Model je spravidla veľmi jednoduchý. Dve spriaznené firmy. Jedna tvorí zisk, lebo prenajíma svojej neporiadnej „sestre“ všetko potrebné a vytvára jej zázemie. A odčerpáva z nej aj peniaze. Druhá nízkymi cenami likviduje konkurenciu, získava síce zákazky, ale programovo tvorí stratu. Veď reštrukturalizácia všetko vyrieši.
Moje blízke okolie ma pozná, že slovné spojenie „nedá sa“ ma štartuje k vyššiemu výkonu. Teší ma dokazovať, že sa to dá a ženie ma to ešte viac dopredu. V dnešnej situácii sa už na slovenský kapitálový a finančný trh nepozerám, či sa dá, ale či chcem. A ja viem, že už nechcem.
Imigrácia je vo vyspelých krajinách, slušne povedaná, nepopulárna. Pre štandardného európskeho politika znamená podpora imigrácie politickú samovraždu. A ani štátnička typu Angely Merkelovej nedokáže svojim voličom vysvetliť potrebu imigrácie.
Druhý ročník Majstrovstiev sveta v Klobúčiku hop, ktorý sa tretiu septembrovú sobotu konal vo Varíne, opäť naplnil svoje hlavné poslanie: spájať ľudí. A to nielen ľudí z Varína, či zo Slovenska, ale z celého sveta! O priebehu aj výsledkoch samotnej akcie nám porozprával zástupca spoločnosti SEVIS a jej hlavný organizátor Pavol Prekop.
Ani sme sa nenazdali a máme tu už v poradí 10. SEVIS klub, ktorí sa uskutoční dňa 10.12.2015, tradične u nás v Žiline. Keď sme pred dvoma rokmi organizovali prvé stretnutie SEVIS klubu, tak sme nečali, že toto podujatie bude mať až taký úspech. O to viac nás teší váš pretrvávajúci záujem o tento typ aktivity a o to radšej každé stretnutie pripravujeme.
Debaty o Grécku vypĺňali mediálny priestor posledných 5 rokov. Veľa vášní budila otázka, či by Grécko malo zaplatiť svoj dlh alebo nie. Dnes už väčšina ekonómov pri pohľade na grécky dlh vo výške 175% hrubého domáceho produktu uznáva, že Grécko svoj dlh nedokáže zaplatiť v plnej miere. Časť dlhu bude potrebné odpísať, aby si ekonomika vydýchla a dokázala vytvárať aj iné hodnoty, ako sú splátky istiny a úrokov. Existuje však aj názor, že akýkoľvek odpis dlhu je len darčeková poukážka pre gréckych marxistov, ktorí ju radi premenia na dôchodky a platy v štátnej správe.