sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

utorok, 08 január 2019 09:47

Slovensko vo svete uspelo. Ako ďalej?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Slovenská republika oslávila tohto roku štvrťstoročie existencie. Nie vždy si to chceme priznať, ale je to tak: slovenský príbeh po roku 1993 je príbehom úspechu. Keď sa v roku 1993 delilo Československo, šance Slovenska na samostatnú existenciu sa posudzovali ako nízke. Malá krajina v procese ťažkej ekonomickej transformácie, s upadajúcim priemyslom a autokratickým premiérom nebudila dôveru. Tým viac, že svetová ekonomika a politika nedávajú malým krajinám opravné termíny. Všetko musia spraviť na prvý pokus. O tom sa veľmi trpko presvedčila Ukrajina, ale aj väčšina krajín bývalej Juhoslávie.

Dnes je všetko inak. U nás sa síce utápame v malicherných politických hádkach, ale vo svete je Slovensko považované za nečakane úspešnú krajinu. Čo hovoria tvrdé čísla? Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa (v parite kúpnej sily a stálych cenách) sa na Slovensku medzi rokmi 1991 až 2017 zvýšil 2,6 krát. To bolo omnoho viac ako svetový priemer v tom istom období (1,7 krát). Preto aj v rebríčku 184 krajín sveta Slovensko postúpilo z 54. miesta v roku 1993 na 42. priečku v roku 2017 (Graf 1). Ekonomický rast sa výrazne zvýšil po roku 2000, keď sa vykonali nevyhnutné štrukturálne reformy a na Slovensku sa začal masívny prílev zahraničného kapitálu. Prílev kapitálu bol sprevádzaný aj transferom špičkových technológií a organizačných inovácií. Vďaka nim prudko narástla produktivita práce a s ňou aj životná úroveň Slovákov.

Graf 10

Poradie vo svetovom rebríčku je ovplyvnené aj štátmi ako Luxembursko, Macao, Malta a Cyprus, ktorých HDP tvoria hlavne finančné operácie a ropnými štátmi ako Quatar, Brunei či Kuwait. Preto aj napr. Japonsko je vo svetovom rebríčku HDP na obyvateľa až na 26. mieste. Ak odrátame ropné štáty a krajiny žijúce z prania globálnych špinavých peňazí, Slovensko by nebolo na 42. mieste ale na 30. priečke.

Kde sme a kam sa chceme dostať?
Odkiaľ prichádzame a kam sa chceme dostať? V 90-tych rokoch sa na Slovensku etabloval model medzinárodnej konkurencie založený na nízkych mzdách a nízkych daniach. Slovensko vtedy nemalo veľmi na výber. Model nízkych miezd a nízkych daní umožnil pritiahnuť zahraničné investície a naštartovať dynamický hospodársky rast. Tento model však nie je dlhodobo udržateľný.

Nízke mzdy sa stali hlavným (i keď nie jediným) dôvodom masovej emigrácie mladých a talentovaných ľudí do zahraničia. Z nízkych miezd a daní bolo možné ťažiť v období, keď tisícky nezamestnaných stáli pred bránami fabrík. Tie časy sú preč. Slovensko prechádza do novej fázy demografického, sociálneho a ekonomického vývoja. Aby sa tento prechod podaril, Slovensko musí vykonať reformy v oblasti podnikateľského prostredia, vzdelávania a národného inovačného systému.

Slovenské firmy budú musieť prejsť na konkurenčný model, ktorý uplatňujú firmy v EÚ15: investovať do nových technológií a inovácií. Technologické, ale aj organizačné a marketingové inovácie sú jediným spôsobom, ako čeliť nedostatku ľudí a udržať sa na trhu.

Štáty ako Nemecko, Rakúsko, Holandsko alebo Švédsko majú vysoké mzdové náklady i dane. Napriek tomu patria v Európe k najúspešnejším. Švédske firmy dávajú ročne na výskum a vývoj peniaze v objeme 2,3% hrubého domáceho produktu, rakúske 2,2%, české 1,1% a maďarské 1%. Slovenské firmy však vydávajú na výskumu a vývoj len 0,3% HDP. Konkurenčný model vyspelých krajín však nie je založený len na relatívne drahých investíciách do výskumu. Aj malé podniky môžu na trhu súťažiť inováciou svojich produktov alebo výrobných procesov. V Česku napríklad ročne inovuje 31% malých a stredných podnikov, v Rakúsku 38%, no na Slovensku len 18%.

Veľké sklamanie nám napríklad priniesli daňové úľavy pre výskum a vývoj. Uplatnilo si ich len pár desiatok firiem. Najmä veľkých. Ich manažment bol dostatočne osvietený na to, aby pochopil, že cez nízke mzdy už cesta k úspechu nevedie. Po roku 2009 pozorujeme pozvoľný nárast počtov podnikových výskumníkov, ako aj ich podielu na celkovom počte výskumníkov. Obe hodnoty sú však stále nižšie ako pred 20 rokmi.

Slovenská ekonomika dnes stojí a padá na tucte pobočiek multinacionálnych firiem. My však potrebuje aj silný a hlavne konkurencieschopný domáci sektor. V inováciách a výskume je Slovensko už 20 rokov koncovým vozňom vo vlaku Európskej únie. A nielen kvôli nízkej podpore štátu pre výskum a inovácie. Podpora v skutočnosti nie je malá, najmä ak zoberieme do úvahy vyše 2 miliardy eur v operačnom programe Výskum a inovácie a daňové superodpočty. Hlavným dôvodom zlého stavu je nezáujem domácich podnikov o výskum a inovácie.

Čo potrebujeme urobiť?
Niektoré z týchto problémov sa dajú riešiť pomerne rýchlo a sú v moci vlády SR (založenie firmy). Iné sú podmienené kultúrnou zmenou a ich riešenie bude trvať roky a desaťročia (spolupráca rôznych aktérov v inováciách, výchova ku kritickému mysleniu).

Relatívne rýchlo sa dajú urobiť reformy v podnikateľskom prostredí. Treba sa však rozhodnúť, ktoré. Rebríčky Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra sú zaujímavé a veľa napovedajú. Našim cieľom však nie je zlepšiť sa v rebríčku, ale zlepšiť podnikateľské prostredie. Nie je napríklad až také dôležité, či založenie firmy trvá jeden deň alebo týždeň. Pre nás sú viac dôležité veci ako vymožiteľnosť práva, dĺžka konania pred súdom a ochrana práv minoritných akcionárov.

Omnoho ťažšie a pomalšie budú reformy v oblasti školstva a národného inovačného systému. Máme veľa vysokých škôl a väčšinu z nich nekvalitných. Stále väčšie percento slovenských vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia (Graf 2). Nie preto, že sú tam školy ľahšie. Práve naopak. Idú za kvalitou. Najviac slovenských študentov nájdeme na Karlovej univerzite v Prahe a Masarykovej univerzite v Brne.Nemôžeme sa im čudovať, keď naše najlepšie univerzity sa umiestňujú vo svetových hodnoteniach čoraz nižšie.

Graf 11

Čo máme robiť? Máme okamžite zrušiť polovicu z 36 slovenských vysokých škôl? Aj mnohé vyspelé krajiny majú mnoho nekvalitných univerzít, najmä súkromných a nerušia ich. Menej kvalitné univerzity zadržiavajú v krajine menej nadaných študentov. Aj tí si nájdu miesto na trhu. Rušenie slabších univerzít príkazom zhora je kontroverzné. Sústreďme sa radšej na malý počet kvalitných univerzít (maximálne dve-tri). Tie musia dostať podstatne vyššiu verejnú podporu. A musíme od nich aj podstatne viac očakávať.

Zmeňme aj kritériá podpory. Väčšiu váhu musí dostať spolupráca s praxou. Treba zaviesť aj schémy na mobilitu výskumníkov medzi VŠ/SAV na strane jednej a podnikmi na strane druhej. Takýmto výskumníkom sa napríklad musí uznávať prax vo výskume v podniku. Dejiny nedávajú krajinám druhú šancu. Ak sa nám nepodarí prejsť na poznatkovo-intenzívnu ekonomiku, stane sa z nás krajina ako Portugalsko. Pekná, no pomaly, ale isto upadajúca.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Prečítané 3424 krát Naposledy zmenené utorok, 08 január 2019 10:00
Viac z tejto kategórie: « Zákon o zodpovednom kapitalizme