sk   en

1 2 3 4 5_1 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 18 december 2017 11:48

Účet za brexit

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dátum odchodu Británie z Európskej únie je stanovený a neúprosne sa blíži. Rokovania o brexite stoja. Strany sa nevedia dohodnúť ani na zdanlivo jednoduchých veciach, akými sú napríklad výška doteraz nezaplatených záväzkov Británie voči únii. Únia žiada 60 miliárd eur, Británia ponúka zatiaľ 20 miliárd. Samozrejme, je to veľa peňazí. Britskej vláde sa iste ťažko vysvetľuje občanom, prečo by naďalej mala platiť príspevky do klubu, ktorý opúšťa. Výška odchodného je však len jedným z mnohých záväzkov, ktoré Británia voči únii má. Zďaleka nepôjde o najväčšiu položku britského rozvodu.

Ako sa bude deliť majetok?
Tak ako si manželia pri rozvode delia majetok, tak si Británia a únia delia spoločne nadobudnuté aktíva. V manželstve ide o desiatky položiek. V prípade brexitu hovoríme o tisícoch zmlúv a právnych noriem, ktoré Británia prijala ako člen únie. Vystúpenie z únie sa dotkne obrovského počtu položiek: od predpisov v medzinárodnom pohybe osôb, cez reguláciu finančných služieb až po zahraničný obchod. A práve zahraničný obchod je tou najväčšou položkou v britskom rozvode. Rozhovory o tom, ako bude vyzerať obchod Británie s Európskou úniou sa ešte ani nezačali.

Všetko je o zahraničnom obchode
Povedzme si najdôležitejšie fakty. Británia mala v roku 2016 celkové exporty tovarov v hodnote 517 miliárd eur. Z toho až 45% smerovalo do Európskej únie (graf). Únia je pre Britániu zďaleka najväčší obchodný partner. Druhými sú USA s 19% a tretím maličké Švajčiarsko so 4% podielom. Toky v zahraničnom obchode sú určované veľkosťou obchodných partnerov, medzinárodnými zmluvami o voľnom obchode, historickými vzormi spolupráce a tiež polohou. Poloha je často dôležitejšia ako veľkosť. Je prirodzené, že do bližších krajín sa vyváža viac. Ešte väčší význam má však vzájomné odstraňovanie bariér v zahraničnom obchode. Kvôli týmto skutočnostiam je napríklad podiel Švajčiarska na britských exportoch vyšší ako podiel Číny či Kanady.

Vo všeobecnosti sa očakávalo, že Británia podpíše so zvyškom EÚ nejakú novú dohodu o voľnom obchode. Britská Konzervatívna strana a šéf separatistov Nigel Farage tvrdili voličom, že obchod bude bežať ako doteraz, no zároveň nebude treba prispievať do európskych fondov a rešpektovať rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. A bude možné obmedziť migráciu občanov do EÚ. Inak povedané: ponecháme si všetky výhody členstva, no nebudeme mať žiadne povinnosti. Jedno britské príslovie však hovorí: „nemôžeš koláč zjesť aj ho mať“.

Na takúto dohodu nemôže EÚ pri zdravom rozume pristúpiť. Európska únia má 450 miliónov obyvateľov, Británia 65 miliónov. Je zrejmé, kto bude ťahať pri rokovaní o zahraničnom obchode za dlhší koniec. Stačí sa pozrieť, aké obchodné dohody si dokázali vyjednať s EÚ Nórsko a Švajčiarsko. Obe krajiny musia prispievať do európskeho rozpočtu, otvorili trh práce pre občanov EÚ a rešpektujú európsku legislatívu. Voči EÚ si plnia všetky povinnosti, no ako nečlenovia únie nemajú právo rozhodovať o európskych veciach. Napriek tomu to akceptujú, lebo európsky trh tovarov a služieb v objeme 6500 miliárd eur im za to stojí.

Nahradí India Dánsko?

Britskí politici tvrdili voličom v kampani o vystúpení z EÚ mnoho bludov. Napríklad, že namiesto EÚ sa hlavnými obchodnými partnermi stanú bývalé britské kolónie ako napríklad Kanada či India. Obchod s týmito krajinami je však pre Britániu omnoho menej významný ako obchod s EÚ. Napríklad India sa dnes na britských exportoch podieľa len jedným percentom (graf). To je len o niečo viac ako exporty do maličkého Dánska. Výpadok exportov do EÚ nie je možné ničím nahradiť. A či môžu Briti významne zvýšiť export do svojich bývalých kolónií? Ťažko. Najprv by im to bývalí poddaní museli dovoliť. A prečo by India mala Británii len tak otvoriť svoj obrovský trh? Samotná Británia dnes už vo svete znamená omnoho menej ako kedysi.

Graf: Štruktúra britských exportov v r. 2016

Graf VB 12 2017Ako sa bude vyjednávať nová obchodná dohoda?

Bez novej obchodnej dohody môže únia na britský tovar uplatňovať nielen clo, ale stavať mu do cesty aj mnoho takzvaných netarifných bariér. Ide napríklad o povinnosť certifikovať výrobky pri dovoze do EÚ. Ide o drahé a zdĺhavé procedúry, ktoré Británia ako člen EÚ doteraz nemusí podstupovať. Inou prekážkou sú maximálne kvóty na dovoz tovarov. Nemci i Francúzi radi urobia všetko, čo vytlačí britských konkurentov z trhu.

A Británia bude musieť nakoniec ustúpiť a podpísať nejakú dohodu s úniou. Ale koľko to bude trvať. Aj keby sa rokovania medzi Britániou a EÚ pohli raketovou rýchlosťou, uzavretie kompletnej dohody je sotva možné do roku 2019. Takúto dohodu bude musieť schváliť Európsky parlament, 27 zostávajúcich členov EÚ a tiež niektoré regionálne parlamenty (napríklad belgické Flámsko). Spolu ide o 36 parlamentov, z ktorých každý môže dohodu vetovať.

Koľko to bude trvať?
Určite nie rok či dva. Keď Grónsko vystúpilo v roku 1985 z EÚ, trvalo mu tri roky, kým sa dohodlo s vtedajšou EÚ o ekonomických vzťahoch. Celá grónska ekonomika vtedy pozostávala len z rybárstva. Čím je ekonomika väčšia, tým dlhšie rokovania trvajú. Dohoda EÚ s Kanadou sa napríklad pripravovala sedem rokov. Transatlantická dohoda USA a EÚ o voľnom obchode (TTIP) sa vyjednávala od roku 1990, aby nakoniec stroskotala. Veľký a silný ekonomický blok má v globálnom obchode úplne inú vyjednávaciu pozíciu ako jedna, hoci dôležitá krajina. Napríklad Austrália sa handrkovala s Južnou Kóreou 20 rokov, kým zoškrtala 99% ciel vo vzájomnom obchode. Európska únia dosiahla takúto redukciu ciel už po piatich rokoch. Európska únia vyjednala podobné zmluvy s 50 krajinami sveta, od Austrálie, cez Kolumbiu až po Vietnam. Ekonomiku s 510 miliónmi spotrebiteľov nemožno ignorovať. Osamotená Británia bude mať pri rokovaniach s Európskou úniou slabšiu pozíciu

Čo bude s členstvom vo Svetovej obchodnej organizácii?
O čom sa málo hovorí, ale čo bude veľmi dôležité, bude zmena postavenia Británie vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Británia totiž do WTO v roku 1995 nevstúpila ako samostatný štát, ale ako člen EÚ. Členovia EÚ majú v rámci WTO vyjednané osobitné podmienky pre vývoz svojich tovarov. Týka sa to najmä potravinárskych produktov. Keď Británia z EÚ vystúpi, členom WTO síce zostane, ale s jej ostatnými členmi si bude musieť vyjednať nové podmienky obchodu. Niektorí členovia WTO nemusia poskytnúť Británii rovnaké podmienky ako zostávajúcim členom EÚ. To isté platí pre prístup na obrovský trh verejného obstarávania v členských krajinách WTO. Británia si ho opäť bude musieť vyjednať s každou krajinou osobitne. A to nebude záležitosť niekoľkých mesiacov.

A čo migrácia?
Briti sa v referende rozhodli pre brexit najmä kvôli imigrácii. A rovno treba povedať, že hlavne kvôli imigrácii z východnej Európy. Imigráciu z Indie či Pakistanu obmedzili Briti pomerne ľahko. Jednoducho nevydali príslušníkom bývalých kolónií víza. Občanom členských štátov EÚ museli povoliť voľný vstup. Preto je dnes v Británii viac Poliakov ako Indov. A z maličkého Slovenska či Litvy je v Británii viac ľudí ako z Nigérie, ktorá má 186 miliónov obyvateľov.

Proti-imigračné nálady narástli najmä po vstupe Rumunska a Bulharska do EÚ. Pravdou je, že obrovská väčšina Rumunov a Bulharov v Británii riadne pracovala a platila dane. Britský bulvár si však vychutnával príbehy o mnohodetných rumunských rodinách, ktoré žili zo sociálnych dávok, rodinných prídavkov a ešte im štát poskytoval aj sociálne bývanie.

Imigračný plán britskej vlády chce po brexite zaviesť striktné pravidlá na to, kto môže do Británie prísť a kto nie. Pri ponuke zamestnania by vždy mali byť uprednostnení domáci uchádzači až potom imigranti. Pracujúci na menej kvalifikovaných pozíciách by mali dostať pracovné povolenie maximálne na dva roky. Len tí najkvalifikovanejší môžu zostať dlhšie. 

Imigračný plán však šokoval britských zamestnávateľov. Napríklad Britský zväz cestovného ruchu ho priamo označil za katastrofu. Až 75% čašníkov a 25% kuchárov v britských hoteloch a reštauráciách sú imigranti z EÚ. Na práci imigrantov sú však závislé aj iné odvetvia typické pre vysoký podiel menej kvalifikovanej práce. Kto bude opatrovať starých Britov v domovoch sociálnych služieb? Kto bude pracovať na farmách, v obchodoch, potravinárstve a priemysle? Británia týchto ľudí v mnohých prípadoch nedokáže nahradiť vlastnou pracovnou silou. Okrem toho v krajinách EÚ žije a pracuje 1,2 milióna Britov. Britská vláda si preto dobre rozmyslí, ako bude postupovať na svojom území voči občanom EÚ.

Brexit vyjde Britániu draho. Opustiť veľké a silné obchodné zoskupenie nie je dobrý nápad. To je mimochodom aj odpoveď pre tých mudrlantov, ktorí nám hovoria, ako by nám bolo bez EÚ dobre. Môžu sa ísť opýtať Albáncov.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítané 687 krát Naposledy zmenené pondelok, 18 december 2017 12:51