Vláda oznámila, že v roku 2019 by sme po prvýkrát v histórii Slovenska mali mať vyrovnaný rozpočet. Všade sa dočítame, že naše verejné financie sa stali udržateľnými. Hurá! Je to predsa super správa. Alebo nie?
Prezident Trump bohužiaľ plní svoje predvolebné sľuby voličom z „hrdzavého pásu“ (štátov na severovýchode USA), že Ameriku urobí opäť veľkou. Ako? Vráti do nej pracovné miesta v automobilkách a oceliarňach, ktoré zlikvidovali dovozy ocele, hliníka a lacných áut z Európy a z Číny.
Slovenské firmy už dva roky nariekajú nad nedostatkom ľudí. Silná generácia narodená po vojne odchádza do dôchodku. Na jej miesto prichádza veľkosťou len polovičná generácia narodená niekedy po roku 1995. Pohľad na počty narodených v rokoch 1995-2017 nás stavia pred jednoznačný fakt. Časy, keď sa dalo na trhu práce vyberať sú preč a už sa nevrátia. Mladá pracovná sila bude čoraz vzácnejšia.
Slovensko bolo tri roky v deflácii. Od januára 2014 do novembra 2016. A nielen Slovensko, ale aj veľa iných členov OECD. Centrálne banky mátalo japonské strašidlo. Ceny sa tam prepadajú do mínusu už 25 rokov a ekonomike Japonska to určite neprospelo.
Škandál s eurofondami na výskum a ino-vácie odhalil doteraz netušené hĺbky korupcie v našej malej krajine. V čase, keď už nízke platy a nízke dane definitívne končia ako hlavná konkurenčná výhoda, peniaze by sme potrebovali vložiť do výskumu a ino-vácií. Lebo to je jediná možná cesta vpred. Namiesto toho sa podstatná časť európskych peňazí dostala do rúk schránkových firiem, ktoré doteraz robili jediný druh výskumu: ako dostať čo najviac peňazí zo štátneho rozpočtu a previezť ich do daňových rajov.
Jarná ekonomická prognóza Európskej komisie je v znamení dobrých správ. S určitým fázovým posunom po americkej ekonomike ožíva aj tá európska. Dôležité je, že ekonomické oživenie nie je viditeľné len na makroekonomických ukazovateľoch, ako je rast hrubého domáceho produktu, ale aj na raste životnej úrovne Európanov.
Prečo nezamestnanosť klesá tak výrazne a prečo firmám chýbajú ľudia? Sú na to zhruba tri dôvody: (1) ekonomický rast síce nie je oslňujúci, no dostatočný na tvorbu pracovných miest, (2) určitý pozitívny účinok mali aj aktívne politiky na trhu práce, väčšinou financované z európskych peňazí, (3) najvýznamnejším faktorom je demografická zmena. Dnes do dôchodku odchádzajú silné populačné ročníky 1952-1956. Vtedy sa v SR ročne rodilo takmer 100 tisíc detí. A tie si dnes dávajú žiadosti o dôchodok. Kto nastupuje na ich miesta? Veľmi slabé populačné ročníky 1992-1995. Počet narodených detí vtedy klesol zo 75 tisíc na 60 tisíc ročne. Počet narodených detí v SR teda už dávno nestačí ani na jednoduchú reprodukciu obyvateľstva.
Nový americký prezident nasľuboval v pred-volebnej kampani veľa vecí. Sľúbil znížiť dane, odstrániť Obamovu zdravotnú reformu, uvaliť 45% clo na dovozy z Číny a 35% na dovozy z Mexika, postaviť plot na hranici s Mexikom a vyhnať z krajiny 11 mil. ilegálnych imigrantov.
Už niekoľko rokov sa u nás významne zvyšuje minimálna mzda. Zamestnávateľom sa to pochopiteľne nepáči. Určite by bolo pre nich lepšie, keby zamestnanci pracovali za čo najnižšiu mzdu. Ale práca musí byť zdrojom príjmu a nie chudoby. Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom musí byť signifikantný, aby nezamestnaní mali záujem pracovať (aj po zohľadnení cestovného atď).
Slovensko bolo dlhé roky notoricky známe jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe. Medzi rokmi 2000 až 2002 atakovala nezamestnanosť hranicu 20% a bola jednou z najvyšších v Európe. Situácia sa zvrtla v roku 2006, keď pod vplyvom ekonomickej expanzie začala nezamestnanosť prudko klesať. V roku 2007, keď slovenská ekonomika rástla tempom 10,4% spadla nezamestnanosť na 8,4%. Nástup hospodárskej krízy v roku 2008 postupne vytlačil nezamestnanosť až na 14,2% v roku 2013. Odvtedy nezamestnanosť klesá a za posledný rok dokonca veľmi prudko. Ku koncu tohto roka môže nezamestnanosť dosiahnuť 9%. No hospodársky rast je však omnoho nižší ako v roku 2007, len tretinový.