Prognózy (41)
Rozpočet na r. 2014: ničím neprekvapuje a nič nerieši
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 prekvapil tým, že ničím neprekvapil. Rozpočet na problémy našej ekonomiky len reaguje, no nesnaží sa ich riešiť. Jednotlivé položky rozpočtu týkajúce sa výberu daní a ich prerozdelenia vo forme výdavkov na školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby vznikli len jednoduchou indexáciou čísiel z tohto roka. Žiadna zásadná reforma meniaca štruktúru príjmov a výdavkov smerom k vyššej udržateľnosti sa nekoná.
Situácia v Eurozóne je vážna, nie však zúfalá. Parafráza názvu úspešnej komédie sa na súčasné pomery v európskych ekonomikách hodí ako vyšitá. V novinách neustále čítame, čo všetko robia európski politici zle. Rôzni analytici ponúkajú aj hotové recepty na nápravu stavu. Každý analytik má vlastný koktail nápadov, ale v podstate môžeme tieto recepty rozdeliť do dvoch skupín. Prvá tvrdí, že Európa sa najprv musí zbaviť dlhov a stoj čo stoj šetriť. Vyhadzovať zamestnancov verejného sektora, obmedziť dôchodky a sociálne dávky a stopnúť štátne investície. Druhá skupina tvrdí, že šetrenie zabíja rast. Ak niekoho vyhodím z práce, nekúpi si nové auto, bude si kupovať lacnejšie potraviny a na hypotéku ani nepomyslí. Tým sa zabijú ďalšie pracovné miesta v priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctva. Špirála úpadku sa bude ďalej prehlbovať. Ktorý názor je ten správny?
Koniec roka 2012 nebol pre slovenskú ekonomiku dobrý. Naše hospodárstvo sa začalo prepadať do recesie. Tržby z priemyselnej výroby klesli o 3,7%. Išlo o prvý pokles tržieb od roku 2009. Keď sa pozrieme na jednotlivé odvetvia vidíme, že išlo o prípad automobilového priemyslu. Tam tržby spadli o 13,4%, no klesali aj tržby vo výrobe gumy, plastov a kovov. Teda v odvetviach, ktoré sú na výrobu automobilov silne naviazané. Tržby v priemysle klesali preto, lebo Eurozóna sa ocitla v recesii a slovenské automobily sa predávali menej ako kedysi. V Taliansku, Francúzsku i Nemecku klesli predaje automobilov o 10-15%. A tak zostali brány slovenských automobiliek počas niekoľkých týždňov zavreté. Slovensko je na exporte automobilov životne závislé. Keď export padá, nezamestnanosť stúpa a s ňou záťaž v podobe dávok v nezamestnanosti. Obyvateľstvo menej nakupuje a štát vyberie menej na daniach.
Rok 2013: Plavba v rozbúrených vodách
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Už sme si akosi zvykli, že každý nadchádzajúci rok bude náročný. Ekonomická prognóza Európskej komisie na rok 2013 má celkom jednoznačný názov „Plavba v rozbúrených vodách“. Nebudeme sa teraz týrať rôznymi depresívnymi úvahami o dlhovej kríze a udržateľnosti eura ako spoločnej meny, na ktoré spomínaná prognóza nie je skúpa. Hlavné posolstvo prognózy sa dá zhrnúť nasledovne: hoci už máme najhoršie obdobie krízy pravdepodobne za sebou, hospodársky rast sa znovu odkladá. Najmenej na rok 2014.
Investičné stimuly: pre koho a prečo?
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.V poslednom čase sa nám roztrhlo vrece so žiadosťami o investičné stimuly. Okrem zahraničných sa začínajú ozývať aj domáce firmy.
Každý investičný stimul určitým spôsobom narušuje štandardné podnikateľské prostredie, pretože zvý-hodňuje jeden podnik pred inými. Napriek tomu investičné stimuly majú v ekonomickej politike štátu svoje miesto, napr. keď do krajiny príde nový veľký investor ako automobilka. Takéto firmy prinášajú do slovenskej ekonomiky nielen nové pracovné miesta, ale – a to hlavne – nové technológie a systémy riadenia, ktoré u nás jednoducho nemáme. Netreba zabúdať ani na fakt, že globálny investor nepodniká na Slovensku vo vzducho-prázdne. Veľmi rýchlo sa okolo neho vytvorí hustá sieť domácich dodávateľov. Tým sa vytvoria aj vytúžené pracovné miesta. Podobným spôsobom vyrástli dodávateľské siete okolo Volkswagenu v Bratislave či závodu Kia v Žiline. Takéto stimuly v konečnom dôsledku pomohli všetkým, a preto majú svoj zmysel.
Aké je podnikateľské prostredie v SR?
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Všetky slovenské vlády rady rozprávajú o podpore hospodárskeho rastu. Dokazujú to najmä štedrými dotáciami a daňovými prázdninami pre nadnárodné monopoly. Čo sa týka domáceho biznisu, najčastejšie počúvame o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Aká je skutočnosť? V rebríčku Svetovej banky „Doing Business“ je 170 krajín. A Slovensko je na 48 mieste. Kúsok za Tuniskom a ďaleko za Macedónskom.
Ťažko uveriť, ale finančná a neskôr aj hospodárska kríza „oslavuje“ svoje piate narodeniny. Pri jej vypuknutí sa svetové médiá predháňali v katastrofických víziách finančnej katastrofy a ekonomického zrútenia. Vďaka politike tlačenia peňazí centrálnymi bankami sa tieto vízie našťastie nenaplnili. Nezopakovala sa ani hlboká ekonomická depresia z rokov 1929-33. To však neznamená, že sme z krízy vyviazli lacno. Liečba tlačením peňazí nebola bez vedľajších účinkov, ktoré môžu byť rovnako vážne, ako samotná choroba.
Nebolo by lepšie, keby sa Grécko vrátilo k drachme a svoje problémy s konku-rencieschopnosťou riešilo normálnou devalváciou meny? Aj slovenská koruna párkrát devalvovala a export potom vždy ožil. Nie je však devalvácia ako devalvácia. Tie naše prichádzali viac menej postupne a činili niekoľko percent.
Strieborná ekonomika II. časť
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Rozsah a štruktúra služieb poskytova-ných verejným a sú-kromným sektorom je odlišná. Európa i vyspelá Ázia uplatňuje model verejných sociálnych a zdravotných služieb, ktorý zaviedol v 19. storočí nemecký kancelár Bismarck. V rámci tohto modelu odvádzajú obyvatelia povinné príspevky na zdravotné, dôchodkové a sociálne poistenie a štát im za to garantuje určitý minimálny rozsah služieb. Kto chce nadštandard, pripláca si v súkromnom poistení. Aký pomer však bude medzi verejnými a súkromnými službami, to závisí od zmien v regulácii dôchodkového systému (posunutie veku odchodu do dôchodku, zmeny vzorca na výpočet dôchodkov a pod.), zdravotníctva (základné výkony verzus platené výkony) a sociálnych služieb (štátne verzus súkromné domovy dôchodcov a pod.).
EÚ alias transferová únia?
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Novomanželia majú vždy ružové okuliare. Inak by ani do manželstva nevstúpili. Až po čase sa ukáže, že on/ona je úplne iný/iná ako bola predstava. Tak nejako je to aj s členstvom v Eurozóne. Keď sme do nej vstupovali, videli sme len stabilnú menu a koniec starostí s výmennými kurzami. Teraz vidíme aj to, že musíme otvárať peňaženky a prispievať na „rodinných príslušníkov“, ktorí si celé roky vyhadzovali z kopýtka, kým my sme dreli a šetrili.