Zobrazenie položiek podľa značky: ekonomika

Po prekvapivom Brexite sa finačný svet bál ďalšej svetovej pohromy zvanej Trump. Nakoniec jeho zvolenie nebolo až takou katastrofou pre akciové trhy ako sa všeobecne predpokladalo, ale spolu s premenlivým vývojom prezidentskej kampane tieto udalosti silno vplývali na niektoré špecifické časti komoditných a menových trhov.

Nová vláda predstavila svoje programové priority. Čo v nich nájdeme? Najmä tradičné šlágre: 1) zníženie dane z príjmov PO o jedno percento a zvýšenie paušálnych výdavkov, 2) zrušenie daňových licencií, 3) viac peňazí do školstva a zdravotníctva a 4) vyrovnaný rozpočet. Sú tieto priority správne a úplné?

Dobrý dom musí stáť na dobrých základoch. Vyspelé ekonomiky nestoja na drancovaní prírodného bohatstva či na rozpredávaní národného majetku. Vyspelé ekonomiky stoja na širokej a zámožnej strednej vrstve.

Situácia v Eurozóne je vážna, nie však zúfalá. Parafráza názvu úspešnej komédie sa na súčasné pomery v európskych ekonomikách hodí ako vyšitá. V novinách neustále čítame, čo všetko robia európski politici zle. Rôzni analytici ponúkajú aj hotové recepty na nápravu stavu. Každý analytik má vlastný koktail nápadov, ale v podstate môžeme tieto recepty rozdeliť do dvoch skupín. Prvá tvrdí, že Európa sa najprv musí zbaviť dlhov a stoj čo stoj šetriť. Vyhadzovať zamestnancov verejného sektora, obmedziť dôchodky a sociálne dávky a stopnúť štátne investície. Druhá skupina tvrdí, že šetrenie zabíja rast. Ak niekoho vyhodím z práce, nekúpi si nové auto, bude si kupovať lacnejšie potraviny a na hypotéku ani nepomyslí. Tým sa zabijú ďalšie pracovné miesta v priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctva. Špirála úpadku sa bude ďalej prehlbovať. Ktorý názor je ten správny?

Podmienky na investovanie v tomto období boli naozaj zložité, ovplyvňované najmä novými negatívnymi očakávaniami súvisiacimi so schopnosťou obnoviť, resp. udržať stav svetovej ekonomiky, eurozóny ako aj Slovenska.

Čo bolo v roku 2009

Rok 2009 bol rokom vytriezvenia.

Napríklad zistením, čo všetko môže narušiť stabilitu svetovej ekonomiky. Svetové centrálne banky najskôr znížili úrokové sadzby na historicky najnižšie úrovne (FED 0,25%, ECB 1,00%, BOE 0,50%) s cieľom podporiť dopyt. Keď pochopili, že dopyt už nemá kam rásť, pristúpili k umelému nalievaniu obrovského množstvo peňazí (vo forme dlhu) na účty štátov a  komerčných bánk a my sme sa naučili nový pojem „kvantitatívne uvoľňovanie“. Komerčné banky však získanú likviditu nepúšťali na trh, ale po spľasnutí realitnej a hypotekárnej bubliny, zachraňovali hlavne seba. Toto prerušenie toku peňazí smerom k podnikateľom (pokles v USA o 17%) a spotrebiteľom len posilnilo rozbiehajúcu sa recesiu ekonomiky. Ak nebývalý pokrok „západne“ orientovaného sveta bol počas posledných 60 rokov podmienený exponenciálnym nárastom dlhov, súčasná kríza tento proces zastavila a žiada ich splatenie.