sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

piatok, 18 december 2015 12:33

Migrácia: problém alebo príležitosť?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vzrušujúce zábery migrantov nesúcich svoje deti cez Balkán až po rakúske hranice najprv dojali a potom rozhádali Európu. Stále viac je však zrejmé, že na nekontrolovanú migráciu nie je Európa absolútne pripravená. A koncepciu riadenej migrácie tiež nemá. Migrantov z Afriky a Ázie prišlo tohto roku len 1-1,5 milióna. To je iba 0,2 až 0,3% obyvateľstva Európskej únie. Žiadna moslimská záplava sa teda nekoná.

Ktoré migračné toky sú skutočne dôležité
Skúsme sa pozrieť na migráciu nie cez televízne šoty, ale cez čísla a fakty. V skutočnosti je pre Európu omnoho viac dôležitá vnútroeurópska migrácia. V roku 2013 žilo v krajinách EÚ až 14,2 milióna Európanov z inej členskej krajiny EÚ, t.j. asi 3% populácie EÚ. Sú samozrejme krajiny, v ktorých prevažuje emigrácia a krajiny, kde prevažuje imigrácia. Najmohutnejšie toky sú z Rumunska do Talianska (1,08 mil. ľudí) a do Španielska (0,73 mil. ľudí). Veľmi silné sú však aj migračné toky medzi Poľskom na strane jednej a Britániou a Nemeckom na strane druhej (0,68 a 0,61 mil. ľudí). Nemigrujú však len ľudia z východnej Európy. Napríklad 0,5 mil. Portugalcov pracuje vo Francúzsku a 0,55 mil. Talianov v Nemecku.

Ekonomické benefity a negatíva migrácie
Sú migranti pre hostiteľskú krajinu prínosom? Väčšinou áno. Ako prispievajú migranti k ekonomickému rastu? Existujú krátkodobé a dlhodobé náklady a výnosy z migrácie.

• Ku krátkodobým nákladom patria predovšetkým výdavky na migrantov, ktoré domáca populácia musí platiť zo svojich daní. Ide najmä o bezprostredné výdavky štátu na ubytovanie, stravu, sociálne dávky, administratívu žiadostí o azyl. Potom nasledujú výdavky na vzdelávanie detí migrantov a zdravotnú starostlivosť. A zabúdať nesmieme ani na náklady na jazykové kurzy a rekvalifikáciu migrantov. A aký je krátkodobý zisk? Ide predovšetkým o zisk z tzv. multiplikačných efektov. Podnikatelia stavajú pre imigrantov ubytovanie, profitujú zo sociálnych dávok, ktoré migranti míňajú za stravu, oblečenie, atď.

• A čo dlhodobé efekty? K najväčším negatívam patria vyššie sociálne dávky pre nepracujúcich migrantov. Omnoho viac však prevažujú dlhodobé benefity pre hostiteľskú ekonomiku. Tie vyplývajú zo zapojenia dodatočnej pracovnej sily do ekonomiky. Tá zaplatí viac odvodov a priamych daní zaplatených do verejných rozpočtov. Vyššia spotreba obyvateľstva generuje viac nepriamych daní .Multiplikačné efekty na ďalšie zvýšenie spotreby zas generujú dodatočné pracovné miesta.

Banka Credit Suisse odhadla, že krátkodobo dokáže prílev migrantov do Eurozóny zrýchliť rast HDP 0,2-0,3%. V dlhodobom výhľade dokáže prílev cca 5 mil. migrantov zvýšiť rast HDP v EÚ tiež o 0,2% v rokoch 2015-2023. Celkový rast HDP sa zvýši z 1,1% na 1,3%.

Nechce sa migrantom pracovať?
Ak sa pozrieme do údajov európskej štatistickej agentúry Eurostat uvidíme, že v roku 2014 bola priemerná miera nezamestnanosti domácich obyvateľov 9,7%. Cudzinci mali v európskych krajinách mieru nezamestnanosti 16,4%. Dosť záležalo na tom, o akých cudzincov išlo. Ak išlo o obyvateľov inej členskej krajiny Európskej únie, miera nezamestnanosti činila 11,7%. Rozdiel medzi domácimi a imigrantmi bol v tomto prípade veľmi malý. Ak išlo o cudzincov z iných krajín ako z Európskej únie, miera nezamestnanosti činila 20,4%. Takíto migranti mali síce dvojnásobnú mieru nezamestnanosti ako domáci, ale aj tak z nich takmer 80% pracovalo. Imigranti chcú tiež zarábať peniaze, vychovávať svoje deti a mať sa dobre, presne tak ako domáci.

Zaberajú migranti pracovné miesta?
Paradoxne sa stretávame aj s opačným názorom, t.j. že migranti berú prácu domácim. V ekonomike však neexistuje fixný počet pracovných miest. Čím viac ľudí, tým vyššia spotreba, a tým aj viac pracovných miest pribudne. Čím viac migrantov, tím viac pracovných miest, aj pre domácich. Imigranti berú najmä tie práce, ktoré nechcú vykonávať domáci. Hlavní porazení sú domáci robotníci s nízkym vzdelaním. Výskum organizácie Migration Observatory z britského Oxfordu napríklad ukázal, že nárast počtu migrantov o 1% krátkodobo stlačí mzdy o 0,3%, V dlhodobom výhľade mzdy narastú, vďaka vyššiemu spotrebiteľskému dopytu.

Imigrantov budeme určite potrebovať
Dlhodobé demografické trendy sú v Európe veľmi nepriaznivé. Európa v podstate pácha demografickú samovraždu. Demografická perspektíva Anglicka, Nemecka, Francúzska, Španielska, Talianska je veľmi rozdielna. To sa odráža aj na prístupoch k imigračnej politike. Angela Merkelová sa nezbláznila, keď povedala, že Nemecko príjme tohto roku milión migrantov. Pani Angela sa len správa ako štátnička. Do roku 2060 stratí Nemecko v dôsledku starnutia populácie 11 mil. ľudí v produktívnom veku, no bude mať o 6 mil. dôchodcov viac ako dnes. Iná je situácia Británie, ktorá má už štvrťstoročie vysoký príliv imigrantov, najmä z východnej Európy. Británia preto svoj populačný problém hravo zvládne aj bez Sýrčanov. A do imigrácie sa moc nehrnie, práve naopak. Taliansko, Francúzsko či Rakúsko prosperujú z imigrácie z východnej Európy a svoj demografický problém majú ako-tak vyriešený. Najväčší problém s imigráciou majú štáty vo východnej Európe, ktoré by ju však najviac potrebovali.

Vyspelé krajiny potrebujú migrantov na to, aby im v budúcnosti niekto zaplatil dôchodky. Dopady starnutia populácie na dôchodkové systémy sa budú veľmi líšiť podľa toho, či je hlavným príjmom v starobe dôchodok z verejných zdrojov (zo Sociálnej poisťovne) alebo súkromný dôchodok.
• V štátoch ako Veľká Británia, Írsko, či Holandsko je dôchodok z verejných zdrojov už dnes relatívne nízky a v podstate plní funkciu sociálnej dávky v starobe. Starnutie populácie výšku britského verejného dôchodku moc neohrozí, pretože je jednak nízky a jednak sa môže opierať o neustály prílev imigrantov.
• Iná situácia je v štátoch ako Nemecko, či Francúzsko, kde je verejný dôchodok štedrý a zároveň je aj hlavným príjmom v starobe.
• Najviac zraniteľné voči starnutiu populácie sú nové členské krajiny EÚ, ktoré trpia emigráciou mladých ľudí a pritom súkromné dôchodky v nich nehrajú veľkú úlohu.

Čo nás môže čakať v budúcich desaťročiach?
Minulé odhady rastu svetovej populácie predpokladali, že prírastok populácie bude postupne klesať všade vo svete vrátane Afriky, ktorá má najvyšší populačný prírastok. Predpokladalo sa, že rastúca životná úroveň a vzdelanie žien budú v Afrike stláčať mieru pôrodnosti smerom nadol, tak ako všade vo svete. Tieto predpoklady sa nenaplnili. V Nigérii, Etiópii, Kongu, či Ugande má dnes jedna žena v priebehu svojho života päť až sedem detí (slovenská žena má v priemere 1,4 dieťaťa). Krajiny, ktoré sme kedysi poznali len z exotických poštových známok budú v roku 2050 patriť k najľudnatejším na svete. V Nigérii žilo v roku 1950 len 38 mil. ľudí. V roku 2050 to bude 398 mil. Obrovský prírastok čaká Kongo (z 12 na 195 mil. Etiópiu (z 18 na 188 mil.), Sudán (z 5,7 na 80 mil.), Nigériu (z 2,5 na 72 mil.). V niektorých krajinách populácia za uvedené storočie narastie 10 až 20 násobne.

Čo sa v Afrike stalo? Hlavnými príčinami pokračujúceho populačného boomu sú chudoba, ekonomická a politická nestabilita a vojnové konflikty, ktoré neprajú ani prosperite, ani vzdelávaniu žien. Okrem toho je mnoho afrických krajín postihnutých klimatickou zmenou. Veľká časť obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom, ktoré nedokáže reagovať na úbytok zrážok. Idú tam, kde si myslia, že im bude lepšie. A Európa bude ich prirodzeným cieľom.

Čas na imigračné politiky
Populačný vývoj v Afrike naznačuje, že migrantov bude v nasledujúcich rokoch násobne viac. Čo s tým? Najväčšia demokracia na svete (USA) postavila na hraniciach s Mexikom takú železnú oponu, o ktorej sa našim komunistom ani nesnívalo. Iná demokracia (Austrália) neúprosne obracia lode s imigrantmi nazad. Obe krajiny si zo záplavy migrantov vyberajú hrozienka v podobe mladých a vzdelaných ľudí. Jedna vec je nekontrolovaná migrácia a iná demografická politika zameraná na budovanie ľudského kapitálu.

Starnúca Európa potrebuje viac imigrantov ako doteraz, hocijako nepopulárne to znie. Zároveň však potrebuje aj po (a) lepšie imigračné pravidlá, aby si dokázala zabezpečiť kvalitný ľudský kapitál a po (b) lepšie integračné politiky, aby tento kapitál dokázala využiť.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Prečítané 1738 krát Naposledy zmenené piatok, 26 február 2016 15:05