Bežne sa dozvedáme, že kto chce veľa zarobiť, musí investovať do akcií. Tie zarábajú omnoho viac ako dlhopisy, nevraviac už o bankových vkladoch. Historické dáta podporujú tieto tvrdenia. Čerstvý nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller zozbieral dáta o vývoji amerického akciového trhu od roku 1871. Za posledných 142 rokov akcie (vrátane vyplatených dividend) zarábali v priemere 6,5% ročne, v reálnych cenách (po odpočítaní inflácie). Dlhodobý priemer pritom zohľadňuje aj dve svetové vojny a dva tucty hospodárskych kríz, keď sa akciám moc nedarilo.
Pri investíciách na kapitálovom trhu sme sa v minulom roku sústredili na manažovanie otvorených pozícií. V menšej miere sme dokupovali akcie po poklese s vyhliadkou na ich ďalší rast. Začali sme viac predávať časti držaných akcií, resp. dokonca celé pozície po dosiahnutí cieľovej úrovne zisku. Tiež sme uskutočňovali vhodný corporate action – t.j. uplatnenie práva na výplatu dividendy, upísanie nových, či predaj držaných akcií v súlade s rozhodnutiami hlavných akcionárov.
Na začiatku októbra americkí politici držali v zajatí nielen kapitálové trhy v USA ale aj celý finančný svet. Svojimi nekončiacimi nezhodami v otázke rozpočtu a dlhového stropu priviedli svoju krajinu na pokraj fiškálneho útesu, a to nie po prvý raz v roku 2013. Priniesli tak ďalšie systémové riziko, ktoré má značný vplyv na investovanie do cenných papierov. Na časovej osi ukážeme ako k tomuto riziku mohlo vôbec dôjsť, vysvetlíme zmysel pádu z útesu ako aj jeho vplyv na ekonomiku a následky pre akciové trhy.
Zmeny v slovenskej ekonomike obyčajne vnímame cez údaje štatistického úradu o raste hrubého domáceho produktu či (ne)zamestnanosti, alebo cez každoročné a únavné zmeny v predpisoch o daniach a odvodoch. Je v ľudskej povahe, že okamžité a najmä negatívne javy sú tie, ktoré pútajú najväčšiu pozornosť. V slovenskej ekonomike sa však dejú aj pomalé, no veľmi hlboké štrukturálne zmeny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia našu budúcnosť.
V septembri 2013 oslavujeme prvé výročie spustenia QE3, teda tretieho a najagresívnejšieho kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky USA. Na prehľadnom grafe ukážeme ako k nemu došlo a pripomenieme si jeho predchodcov. Vysvetlíme zmysel slova Tapering, a prečo tak straší nielen akciové trhy.
Kto chce veľa mať, musí veľa riskovať. Na finančnom trhu to platí dvojnásobne. Investori túžiaci po vysokom výnose obyčajne upriamia zrak na akciový trh. Čo môžeme od akcií očakávať?
Kým prejdeme ku konkrétnym výnosom a rizikám, povedzme si najprv, ktoré akciové trhy budeme hodnotiť. Najväčší a najlikvidnejší je samozrejme americký trh. Slovenskí investori na ňom však investujú relatívne málo, najmä kvôli kurzovým rizikám. Ak sa náš investor odhodlá investovať do akcií, väčšinou pôjde o akciový alebo zmiešaný fond investujúci do európskych akcií. Preto budeme ako benchmark používať index MSCI Europe, ktorý pokrýva 16 najväčších akciových trhov na kontinente. Trhy sú vážené podľa ich trhovej kapitalizácie.
Vzhľadom na nízku ponuku kvalitných investičných príležitostí, ktorú nám volatilný akciový trh v období roka 2012 poskytoval, sústredili sme sa hlavne na manažovanie otvorených pozícií. Dokupovaním akcií po poklese s vyhliadkou na ich ďalší rast alebo predajom časti držaných akcií so ziskom sme čiastočne eliminovali pre zvyšok investície riziko ďalšieho poklesu hodnoty, ktoré by mohlo byť vyvolané nepredvídateľnými politickými rozhodnutiami.
V decembri minulého roka sa nám podarilo úspešne upísať celú druhú emisiu našich dlhopisov SEVIS 002. S ohľadom na pokračujúci záujem našich klientov o tento typ investície a náš zámer správy ďalšieho finančného majetku, predstavenstvo spoločnosti SEVIS, a.s. rozhodlo o vydaní v poradí tretej emisie dlhopisov s názvom SEVIS 003. Dlhopisy boli vydané dňa 15.01.2013 v objeme 3.000.000 EUR.
O tom, že je na finančných trhoch prebytok voľných zdrojov nás denne presviedčajú banky a rôzne iné finančné inštitúcie, ktoré zo všetkých strán chrlia na nás reklamné ponuky na rôzne druhy úverov. Človek si môže myslieť, že stačí prísť za príslušnou inštitúciou a prostriedky dostane. Pokiaľ chce spotrebný úver, hypotéku alebo iný úverový produkt vo výške niekoľkých tisíc eur ako fyzická osoba, tak u niektorej z týchto inštitúcií určite pochodí. Ak sa ale ako podnikateľ začne zaujímať o zdroje financovania pre svoje podnikanie, okruh inštitúcií sa zúži a podmienky pre poskytnutie financovania sú neporovnateľne tvrdšie.
Na vyhotovenie kvalitných a spoľahlivých analýz finančných nástrojov sú potrebné finančné a ekonomické dáta, ktoré čo do kvality a kvantity môžu ponúknuť iba profesionálni a teda platení poskytovatelia. Dominantnými spoločnosťami na tomto trhu sú Thomson-Reuters a Bloomberg.
Každý človek má potrebu chrániť si svoj majetok, aby nestratil na hodnote. Ešte lepšie, aby sa hodnota jeho majetku zvyšovala. Za týmto účelom hľadá možnosti investovania voľných finančných prostriedkov. Investovaniu a teda zhodnocovaniu finančných prostriedkov sa venujú banky, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne atď. Pokiaľ človek investuje za účelom zhodnotenia svojich prostriedkov, porovnáva dosiahnuteľný výnos z jednotlivých typov investícií u rôznych finančných inštitúcií. Dosiahnuteľný výnos musí znížiť o náklady spojené s riadením, resp. správou investícií.
Na Slovensku vznikol kapitálový trh pred dvomi desaťročiami. Podstatnú úlohu pritom zohrala kupónová privatizácia. Tá spôsobila, že približne dva milióny občanov Slovenska sa stali akcionármi.Títo akcionári zaplatili 1000 korún za kupónovú knižku a stali sa majiteľmi určitého počtu akcií, pričom každá akcia mala menovitú hodnotu 1000 korún. Stali sa tak majiteľmi akcií za zlomok ich menovitých hodnôt. Na slovenskom kapitálovom trhu bolo v tom čase možné obchodovať s akciami viac než 500 akciových spoločností.
Po dvoch desaťročiach podnikania prehodnocujú mnohí majitelia firiem svoje plány. Uvedomujú si ďalšiu neudržateľnosť situácie, keď ako vlastníci zastávajú vo firme aj výkonnú manažérsku funkciu a riadia jej každodenný chod. Väčšinou existuje kombinácia viacerých dôvodov, prečo sú úvahy našich klientov o predaji firmy čoraz konkrétnejšie. Roky a únava pribúdajú, zdravotný stav sa zhoršuje, chuť čeliť novým výzvam sa vytráca. Predstavy spoluvlastníkov o ďalšom podnikaní sa rozchádzajú a nie je vôľa zbližovať svoje názory. Vždy ide o citlivú tému, kde vo vzájomnej komunikácii medzi SEVISom a našimi klientmi hrá dlhodobý vzťah významnú úlohu.
Podmienky na investovanie v tomto období boli naozaj zložité, ovplyvňované najmä novými negatívnymi očakávaniami súvisiacimi so schopnosťou obnoviť, resp. udržať stav svetovej ekonomiky, eurozóny ako aj Slovenska.