sk   en

1 2 3 4 5_1 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

štvrtok, 06 október 2016 14:22

Zmeny v daniach. Čo prinesú a komu?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Čo sa chystá?
Ministerstvo financií predstavilo návrh štátneho rozpočtu, ktorý zapracúva významné zmeny v daňovom systéme. Väčšina zmien sa týka podnikov a budú znamenať zvýšenie daňovej záťaže.

Na strane príjmov štátneho rozpočtu ide o tieto opatrenia:
• Zavedenie dividendovej dane
• Vyššie dane z tabaku a hazardu
• Vyššie odvody pre regulované odvetvia

Na druhej strane štát podnikateľom niektoré dane aj zníži. Pripravuje sa:
• Zrušenie daňových licencií
• Zníženie dane z príjmu právnických osôb

Tabuľka 1: Dopady zmien na štátny rozpočet

    2017     2018     2019  
Daň z dividend 0,0 226,2 240,4
Zrušenie zdravotných odvodov z dividend 0,0 -18,7

-19,9

Predĺženie OO v regulovaných odvetviach 76,0 76,0 76,0
Vyšší odvod pre banky 61,7 64,8

66,7

Vyššia daň z tabakových výrobkov 32,3 32,5 68,4
Vyššie dane z hazardu 10,0 10,0 10,0
Rušenie daňových licenci 0,0 -72,0 -69,0
Sadzba DPPO z 22% na 21% (od 1.1.2017)          -132,0 -141,0 -153,0
Spolu 48,0 177,8 219,6

Zdroj: Ministerstvo financií SR a Inštitút finančej politiky.

Celkový dopad týchto zmien bude pozitívny pre štátny rozpočet a negatívny pre podnikateľský sektor.

Daň z dividend a sadzba dane z príjmu
Nepochybne najvýznamnejšou zmenou bude zavedenie dane z dividend. Daň z dividend je úplne štandardná daň, ktorú aplikujú takmer všetky vyspelé krajiny sveta. Nemusí sa nám to prirodzene páčiť, ale je to tak. Vo väčšine krajín je daň z dividend totožná s daňou z príjmu, ktorá je navyše progresívna.

V USA sa napríklad horná sadzba dane z dividend šplhá k 40%. Vo Veľkej Británii je to 10% až 36,1%, v Nemecku 26,4% a vo Francúzsku od 30% do 60%. Nórsko a Belgicko uplatňujú daň z dividend na úrovni 27%. Aj naši susedia zdaňujú dividendy: Rakúsko má daň z dividend 25%, Poľsko 19%, Česko a Maďarsko 15%.

Na úroveň 15% nastavilo daň z dividend aj Slovensko. Naša krajina bola v zdaňovaní dividend dosiaľ unikátom. Z dividend sa platili len zdravotné odvody a to iba do výšky základu 50 tisíc eur. Tento spôsob zdanenia dividend favorizoval veľké firmy a multinacionálne spoločnosti, pre ktoré bol základ 50 tisíc eur zanedbateľnou položkou. Naopak, znevýhodňoval malé firmy a živnostníkov.

Pokiaľ sa štátu podarí vyberať daň z dividend ako to očakáva, bude to pre štátnu kasu veľký prínos. Najviac by vybral od multinacionálnych monopolov, ktoré transferujú svoje zisky zo Slovenska domov. V rokoch 2004-2015 odišlo zo Slovenska viac ako 27,62 mld. eur vyplatených dividend. Keby sa zdaňovali sadzbou 15%, vláda by teoreticky získala 4,14 miliárd eur na dani. Samozrejme treba brať do úvahy zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia a kreatívne účtovníctvo veľkých firiem.

Daňové licencie
Na Slovensku máme asi 180 tisíc firiem – právnických osôb. Dlhé roky veľká časť týchto firiem neplatila žiadne dane. Presviedčali štát, že jediným cieľom podnikania je dosahovať stratu. Tento štýl „podnikania“ viedol k tomu, že novela zákona o dani z príjmov zaviedla od 1.1.2014 minimálnu daň z príjmov pre právnické osoby (tzv.„daňovú licenciu). Toto nepochybne nepopulárne opatrenie malo pozoruhodný účinok na ziskovosť firiem.

• Ešte za rok 2013 tvrdilo 39,4% firiem, že sú v strate, a ďalších 16,2% vykázalo nulový zisk.
• Po zavedení daňových licencií sa ziskovosť firiem akoby zázrakom zmenila. Nulovú povinnosť vykázalo už len 15,9% firiem v roku 2014 a 10,5% v roku 2015.
• Daň nulovú alebo nižšiu ako 960 eur priznalo 80,0% firiem v roku 2014 a 62,2% v roku 2015.
• Vykázaný zisk stúpol zo 4,7 miliardy eur v roku 2013 na 7,4 miliardy eur v roku 2015.

Tabuľka 2: Daň z prímu právnických osôb zaplatená slovenskými firmami 

  2014 2014 2015 2015
Zaplatená daň Počet firiem Suma dane (mil. €) Počet firiem Suma dane (mil. €)
   Záporná a nulová daň 28 249 -119,3 18 732 -11,9
   1 € až 479 € 5 107 0,9 4 308 1,0
   480 € 30 560 14,7 33 205 16,0
   481 € až 959 € 11 144 6,7 11 087 7,3
   960 € 42 183 40,5 43 846 42,1
   961 € až 2879 € 24 827 37,2 26 588 42,8
   2 880 € 4 202 12,1 4 355 12,5
   Väčšia ako 2880 € 31 245 2 462,8 36 713 2 371,6
Spolu 177 517 2 574,9 178 834 4 520,2

Zdroj: Databáza firmy Finstat

Daňové licencie teda nepochybne zlepšili daňovú disciplínu firiem. Návrh novely zákona na zrušenie daňových licencií je z tohto hľadiska nesprávny, pretože pomôže viac nepoctivým firmám ako poctivým. Tým poctivým mohol štát miesto zrušenia daňových licencií znížiť sadzbu DPPO z 22% nie na 21% ale na 20%.

Pri zaplatených daniach si všimnime ešte jednu vec. Väčšie dane ako je nevyhnutné pri danom obrate priznalo 17,6% firiem v roku 2014 a 20,5% v roku 2015. Tieto firmy zaplatili 95,7% celkovo zaplatenej DPPO v roku 2014 a 94,7% v roku 2015.

Pre štátny rozpočet je však úplne najdôležitejší malý počet veľkých firiem. Napríklad dvadsiatka najväčších firiem zaplatila v roku 2015 až 36% celkovej DPPO na Slovensku. Automobilky, telekomy, banky, poisťovne, Slovnaft a Eustream sú najväčšími „dojnými kravami“ pre štátny rozpočet.

Z tohto uhla sa treba pozerať aj na zvýšenie odvodov pre regulované odvetvia. Pôsobí v nich malý počet firiem, ktoré však tvoria obrovský príjem. Pre finančnú správu je omnoho efektívnejšie sústrediť sa na firmy v regulovaných odvetviach, ako naháňať tisícky „eseročiek“ pre nezaplatenú daň vo výške pár stovák eur.

Čo máme chcieť od štátu?
Každý podnikateľ by si prial nulové dane a pokoj od štátu. Je to pekná predstava, ale neudržateľná v procese demografickej zmeny. Slovensko prudko starne a stále viac peňazí musí dávať na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Ľudový recept znie, „odstránime korupciu a peňazí bude dosť aj na dôchodky aj na zdravie“. Smutná pravda je, že už dnes je objem výdavkov na dôchodky (11 miliárd eur) omnoho vyšší ako všetky úplatky vo verejnom sektore.

Ak budeme chcieť udržať aspoň súčasný štandard dôchodkov a zdravotnej starostlivosti, budeme musieť vyberať ešte viac daní ako dnes. Máme však aj právo žiadať od štátu za vyššie dane aj kvalitnejšie služby. Nechceme sa stretávať s arogantnými úradníkmi a nekonečnými byrokratickými lehotami na vybavenie žiadostí. Chceme, aby sa naše žiadosti vybavili cez internet za pár dní, tak ako je to vo vyspelých krajinách bežné. Nechceme vysedávať v čakárni u lekára a doprosovať sa zdravotných výkonov. V tomto smere musí štát ešte veľa urobiť, aby sme mali pocit, že dostávame hodnotu za peniaze. Mimochodom „Hodnota za peniaze“ je program, ktorý pripravilo Ministerstvo financií. Mal by sa sústrediť na revízie výdavkov v zdravotníctve, doprave a informatizácii. Nerobme si ilúzie o tigrých skokoch, na Slovensku sa veci dejú pomaly. Dôležité je, aby sa naozaj diali.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Prečítané 965 krát Naposledy zmenené štvrtok, 20 apríl 2017 13:47