Ukrajinský príbeh je príbehom ekonomického zlyhania. Ešte v časoch Sovietskeho zväzu patrila Ukrajina vďaka ťažkému priemyslu a vyspelému strojárstvu k najbohatším častiam krajiny. Dnes je všetko inak. Po 25 rokoch od svojho vzniku je ukrajinský hrubý domáci produkt na 64%úrovne z čias Sovietskeho zväzu (graf 2). Slovenský HDP v tom istom čase narástol 2,5 násobne.
Situácia v Eurozóne je vážna, nie však zúfalá. Parafráza názvu úspešnej komédie sa na súčasné pomery v európskych ekonomikách hodí ako vyšitá. V novinách neustále čítame, čo všetko robia európski politici zle. Rôzni analytici ponúkajú aj hotové recepty na nápravu stavu. Každý analytik má vlastný koktail nápadov, ale v podstate môžeme tieto recepty rozdeliť do dvoch skupín. Prvá tvrdí, že Európa sa najprv musí zbaviť dlhov a stoj čo stoj šetriť. Vyhadzovať zamestnancov verejného sektora, obmedziť dôchodky a sociálne dávky a stopnúť štátne investície. Druhá skupina tvrdí, že šetrenie zabíja rast. Ak niekoho vyhodím z práce, nekúpi si nové auto, bude si kupovať lacnejšie potraviny a na hypotéku ani nepomyslí. Tým sa zabijú ďalšie pracovné miesta v priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctva. Špirála úpadku sa bude ďalej prehlbovať. Ktorý názor je ten správny?
Svetová ekonomika sa nachádza pravdepodobne v najhoršej kríze za posledných 60 rokov. Od počiatku 90-tych rokov panovala vo svete eufória podporovaná nástupom nových technológií a zapájaním sa bývalých rozvojových krajín do globálneho systému výroby, obchodu a financií. Budúcnosť mohla byť len ružová. Investori, firmy i spotrebitelia boli opojení z vysokého rastu výroby, obchodu a nevídaných nárastov cien akcií, komodít a nehnuteľností. Dnes je všetko inak.