sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 15 september 2014 02:00

Aký štát chceme? Lacný alebo kvalitný?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Kto vstupuje do Tesca s jedným eurom vo vrecku, neočakáva, že za to kúpi fľašu tokajského. Ešte tak nejaké čučo v papierovej škatuli. Inak je to s verejným službami. Je samozrejmé, že chceme platiť nižšie dane a chceme za to dostať čo najviac kvalitných verejných služieb. Zdravotníctvo by napríklad malo byť v plnom rozsahu pre všetkých, na svetovej úrovni a zadarmo. A štát by sa navyše nemal zadlžovať. Voliči tieto veci chcú a politici im ich radi sľúbia, najmä pred voľbami. Koľko nás však štát stojí a čo za to dostávame? Je pomer ceny a kvality adekvátny?


Slovenský verejný sektor schudobnel
Kým si zodpovieme tieto otázky, pozrime sa, ako sa vyvíjajú príjmy verejných rozpočtov. Kým slovenská ekonomika v raste lámala v posledných 20 rokoch európske rekordy, slovenský verejný sektor výrazne schudobnel. V roku 1995 sme na daniach a poistnom vybrali 45% HDP, v roku 2013 len 38% HDP. V Európe prejde cez verejné rozpočty takmer polovica hrubého domáceho produktu, na Slovensku sotva tretina. Príjmy našich rozpočtov klesali omnoho strmšie ako napríklad v Česku, Poľsku a Maďarsku, o Rakúsku a Dánsku ani nehovoriac (Graf 1).

Picture1
Slovenský štát výrazne schudobnel a dnes je svojimi nákladmi takmer absolútne najlacnejší v celej Európskej únii. Prečo je to tak? Sú za tým dva dôvody:
1. Typ rastu založený na multinacionálnych spoločnostiach, ktoré opticky zvyšujú HDP, ale neodvádzajú dane do rozpočtu.
2. Vysoké daňové úniky a neschopnosť vlád bojovať s nimi.

Niekedy sa klesajúce verejné príjmy pripisujú na vrub kríze. Ale pokles príjmov začal dávno pred krízou. Nielen Dánsko či Rakúsko, ale aj Česko si dokázalo udržať vysoký príjem z daní a poistného aj počas krízy. Výpadok daní počas krízy bol však pre Slovensko fatálny úder.

Keď sa pozrieme na štruktúru výdavkov (Graf 2) vidíme, že napriek rôznym mýtom má Slovensko mimoriadne nízke výdavky na dôchodky a sociálne veci v porovnaní s priemerom EÚ, ale aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4.

Picture2
Na Slovensku sa nám skutočne podarilo veľkosť verejného sektora výrazne obmedziť. Ktoré výdavky sa nám podarilo najviac skresať? Reformy Dzurindových vlád výrazne znížili verejné výdavky, a to najviac výdavky na obranu, podporu ekonomiky a sociálne veci. Naša ekonomika v rokoch 2001-2008 veľmi rýchlo rástla (vďaka multinacionálom), no rast ekonomiky sa neprejavil na raste príjmov, a teda ani na raste výdavkov štátu.

Sú názory, že štát by mal byť čo najmenší. K tomu však u nás skutočne došlo. A niekedy je to aj veľmi poznať. Pozrime si aspoň niekoľko ukazovateľov efektívnosti vstupov a výstupov.

Zdravotníctvo
Niet na svete krajiny, kde by ľudia boli spokojní s fungovaním zdravotníctva. Aj u nás je zdravotníctvo terčom veľkej kritiky. Ak sa na výkony zdravotníctva pozrieme cez pomer vstupov a výstupov, vidíme, že Slovensko má celkom slušný pomer výdavkov na zdravotníctvo k percentu obyvateľstva v dobrom zdraví. Aj vybavenie zdravotníctva infraštruktúrou (napr. jednotkami magnetickej rezonancie) je u nás lepšie ako v Maďarsku a Česku. A čo dĺžka života na dôchodku? Dáni aj Rakúšania investujú do zdravotníctva podstatne viac. Sú zdravší a dožívajú sa o 4 roky viac ako my. Slovenský pomer vstupov a výstupov je celkom primeraný.

Školstvo
Z médií neustále počúvame, že úroveň školstva na Slovensku klesá. Je to pravda. Naše deti hlúpnu. Úroveň vedomostí 15-ročných žiakov z matematiky a čítania/porozumenia textu meraná medzinárodným testom PISA je v SR dosť pod priemerom OECD. A je z roka na rok horšia. Ale pozriem sa na tento ukazovateľ optikou vstupov a výstupov. Vzhľadom na nízke investície ide stále o dosť dobrý výsledok. Efektívny pomer nákladov/výnosov má Poľsko a Rakúsko.

Iná je situácia vo vysokom školstve. Tam je v SR veľmi ďaleko za svetovou i regionálnou špičkou a aj pri nízkych investíciách predstavuje zlý pomer nákladov a kvality. Efektívny pomer nákladov/výnosov má Poľsko, Česko, Rakúsko a Maďarsko. Slovensko má síce neuveriteľných 36 vysokých škôl a univerzít, ale Univerzita Komenského je v rebríčku top 11 tisíc svetových univerzít na 536. mieste. Ďaleko za Universität Wien a Karlovou univerzitou. Cena ani zhruba nezodpovedá kvalite. Slovenskí študenti „hlasujú nohami" a 38 tisíc ich nájdeme v Prahe, Brne, Viedni a inde vo svete.

Správa štátu
Zaujímavé je aj porovnanie nákladov na správu štátu. Slovenské náklady vo výške 6% HDP sú v Európe priemerom. Naša štátna správa je určite lacnejšia ako v Maďarsku či Dánsku, kde dosahuje 9% HDP. Inak vyzerá situácia, ak porovnáme náklady na správu štátu s jej kvalitou. Tú budeme merať efektívnosťou verejných výdavkov, rozšírením korupcie a bremenom byrokracie. Tieto rebríčky poskytuje každý rok Svetové ekonomické fórum (WEF) a v roku 2014 sa v nich hodnotilo 148 krajín.

Vidíme, že naši južní susedia dlho žili na úkor budúcnosti. Dnes žijú nielen v skorumpovanom a byrokratickom štáte, ale aj v drahom štáte. Inak povedané, dostávajú čučo za cenu tokajského. Budeme dúfať, že sa nám nestane to isté. Dánsky štát je síce rovnako drahý ako maďarský, ale dánski podnikatelia ho považujú za málo skorumpovaný a relatívne efektívny. Tokajské za cenu tokajského. Náš štát považujú podnikatelia v prieskume WEF za byrokratický, neefektívny a skorumpovaný, ale aspoň je lacnejší ako ten maďarský. Pri priemerných nákladoch teda dostávame zlú kvalitu správy štátu. Čučo za cenu stolového vína.

Čo vlastne chceme?
Lacný a efektívny štát nájdeme v učebniciach ekonomickej teórie a na bilboardoch politikov. V reálnom živote nič také neexistuje. Môžeme mať dokonca ešte lacnejší štát ako dnes, pokiaľ budeme akceptovať mizernú kvalitu verejných služieb. Ale ak budú slovenskí občania a podnikatelia chcieť kvalitnejšie služby, budú si ich musieť zaplatiť. Buď prostredníctvom vyšších daní, alebo priamym nákupom v súkromnom sektore.

Starnutie populácie však bude viac tlačiť na rast výdavkov verejného sektora. Navzdory rozšíreným mýtom súkromný sektor nemusí vždy poskytnúť lepší pomer ceny a kvality ako verejný. Napríklad v zdravotníctve je hlavným cieľom komerčných inštitúcií poskytnúť čo najviac a najdrahších služieb a nie zabezpečiť zdravie pacienta. Američania napríklad vydávajú na zdravotníctvo dvakrát toľko čo Rakúšania či Francúzi, ale priemerná dĺžka dožitia je v USA kratšia o niekoľko rokov. Rakúšania teda veľa platia, ale aj veľa dostanú. Na druhej strane Maďari zaplatia za verejné služby toľko čo Dáni, či Rakúšania, no dostanú za to podstatne horšiu kvalitu. My sme kdesi v strede medzi Maďarskom a vyspelými krajinami.

Kým sa začne zodpovedná diskusia o cene a kvalite štátu, občania si najprv budú musieť ujasniť kritéria na hodnotenie kvality. Mladí ľudia sa musia rozhodnúť, či chcú od vysokej školy vzdelanie, alebo im postačí rýchly a lacný diplom. Pacienti si musia povedať, či chcú viac prevencie alebo radšej viac tabletiek (najlepšie švajčiarskych a bez doplatku). Dôchodcovia môžu pouvažovať, či chcú skončiť v pokútnych starobincoch (ale s vianočným dôchodkom). A všetci sa musíme naučiť od štátu tvrdo vyžadovať primeraný pomer ceny a kvality. 

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítané 2318 krát Naposledy zmenené piatok, 21 august 2015 15:27

Súvisiace položky (podľa značky)