sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

utorok, 01 december 2009 17:12

Drahé naše euro

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Začiatkom roka Slovensko vstúpilo do prestížneho klubu Eurozóny. Vstupu predchádzalo more diskusií a protichodných názorov. Ekonómovia sa však v podstate zhodujú na tom, že čím je nejaká krajina menšia a čím je jej ekonomika otvorenejšia voči svetu, tým viac prevažujú pozitíva spoločnej meny nad jej negatívami.

Turbulencie na finančných trhoch a globálnej i národnej ekonomiky nám priniesli nečakanú, ale veľmi presvedčivú lekciu o výhodách spoločnej meny. Kým meny našich susedov dramaticky znehodnocovali, kurz slovenskej koruny zostal stabilný. Euro sa ukázalo ako pevná kotva v rozbúrenom mori finančných trhov.

Menová stabilita nám však vďaka kríze priniesla aj problémy, o ktorých sme si mysleli, že prídu až po rokoch.Meny našich hlavných konkurentov (Maďari, Česi, Poliaci) oslabili a ich výrobky zlacneli. My sme po fixácii kurzu prišli o možnosť konkurovať cenou (založenou na nízkej cene práce). Nezostáva nám nič iné ako zvýšiť produktivitu práce zavádzaním nových technológií a zvyšovaním podielu pridanej hodnoty. Ak sa nám to nepodarí, naše výrobky a služby prehrajú boj s lacnejšími konkurentmi, čo sa rýchlo prejaví v rastúcej nezamestnanosti. Priemerná hodinová produktivita práce na jedného pracovníka činila u nás 62,9% priemeru starých členských krajín. V Holandsku to bolo 121%, vo Francúzsku 117%. Nemusí sa nám to páčiť, ale nízke mzdy boli jedným z hlavných strojcov slovenského ekonomického zázraku. V roku 1997 boli celkové mesačné náklady práce na Slovensku 401 eur, jedna sedmina z nákladov v EÚ-15. Boli sme lacnejší aj ako Maďari, Česi a Poliaci.

Dnes je situácia iná. Vďaka rastu nominálnych miezd a zavedeniu eura sú slovenské náklady práce už len jednou tretinou tých európskych. Sme drahší ako väčšina našich konkurentov, okrem Čechov. V inováciách, vede a výskume patrí Slovensko ku koncovým svetlám vlaku EÚ. V inovačnom rebríčku sme v roku 2008 boli na 22. mieste z 27 krajín. Mimoriadne nízke sú na Slovensku podnikové výdavky na výskum, ale aj počty výskumníkov a zdroje rizikového kapitálu. Výsledkom je malý podiel pracovníkov v poznatkovo intenzívnych službách, nízky podiel inovujúcich podnikov a udelených patentov, obchodných známok a licencií.

Žalostný stav našej vedecko-výskumnej základne je pre nás varovaním, aby sme neupadli do „menovej pasce“ keď sa rast ekonomiky zastaví v dôsledku klesajúcej konkurenčnej schopnosti.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc., analytik, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítané 1255 krát Naposledy zmenené piatok, 14 august 2015 22:45