Debaty o Grécku vypĺňali mediálny priestor posledných 5 rokov. Veľa vášní budila otázka, či by Grécko malo zaplatiť svoj dlh alebo nie. Dnes už väčšina ekonómov pri pohľade na grécky dlh vo výške 175% hrubého domáceho produktu uznáva, že Grécko svoj dlh nedokáže zaplatiť v plnej miere. Časť dlhu bude potrebné odpísať, aby si ekonomika vydýchla a dokázala vytvárať aj iné hodnoty, ako sú splátky istiny a úrokov. Existuje však aj názor, že akýkoľvek odpis dlhu je len darčeková poukážka pre gréckych marxistov, ktorí ju radi premenia na dôchodky a platy v štátnej správe.
Napriek nepriaznivým okolnostiam, ktoré negatívne ovplyvnili priebeh 8. SEVIS klubu, pevne veríme, že nám zostanete verní a zúčastníte sa ďalšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční dňa 10.9.2015, tradične u nás v Žiline. Dúfame, že dopravná situácia v Žiline už viac neskolabuje a nenaruší tak úspech už v poradí 9-teho SEVIS klubu.
O Grécku sa už popísalo toľko, že nás to prestáva baviť. Nekonečné a nikam nevedúce rokovania s veriteľmi, arogantné správanie pána Varoufakisa (bývalého ministra financií) a nereálne trvanie marxistickej vlády na zjavne neudržateľných sociálnych výhodách. To všetko posilňuje negatívny obraz Grécka ako krajiny chronických lenivcov a parazitov. Ponúka sa jednoduché riešenie: vyhoďte ich z Eurozóny von. Aj tak sa tam dostali podvodom, manipulovaním štatistiky o ekonomickej úrovni krajiny. Ak niekto nechce dodržiavať pravidlá klubu, nech z neho odíde.
Novomanželia majú vždy ružové okuliare. Inak by ani do manželstva nevstúpili. Až po čase sa ukáže, že on/ona je úplne iný/iná ako bola predstava. Tak nejako je to aj s členstvom v Eurozóne. Keď sme do nej vstupovali, videli sme len stabilnú menu a koniec starostí s výmennými kurzami. Teraz vidíme aj to, že musíme otvárať peňaženky a prispievať na „rodinných príslušníkov“, ktorí si celé roky vyhadzovali z kopýtka, kým my sme dreli a šetrili.
Ľudia vstupujú do manželstva s dobrými úmyslami a s presvedčením, že je to naveky. Niekedy sa stane, že úmysly aj presvedčenie odídu a partneri si už nemajú čo povedať. V tom prípade je lepšie, keď sa civilizovane rozídu, ako by po sebe mali hádzať taniere. Tak nejako sa nám vyvinula aj situácia v Eurozóne. Zrazu sme zistili, že dohodnuté pravidlá platia aj neplatia a 9 zo 16 členov Eurozóny má dlh vyšší ako „maastrichtských“ 60% HDP.
Ešte pred rokom sa zdalo naše prijatie eura ako šťastný a správne časovaný krok. Očakávali sme jasné pravidlá financovania, zjednodušenie prístupu na celý európsky trh, zbavenie sa kurzového rizika či manipulácie a tiež dodržiavanie zásad primeranosti deficitov v rozumnej miere zo strany nielen našej kocúrkovskej vlády. V poslednej dobe zisťujeme, že vstupom do eurozóny sme vstúpili do spolku, kde nie je problém podvádzať a klamať. Odhalenia z Grécka o mechanizmoch zadlžovania eurozóny bez ručenia a falšovaní výkazov je len vrchol ľadovca. Európska centrálna banka absolútne nezvládla svoju základnú úlohu uchovávania menovej stability a dlhodobo prehliadala nesúlad medzi príjmami a výdajmi jednotlivých členov eurozóny. Poslušne financovala deficity jednotlivých krajín formou akceptácie ničím nekrytých a podvodom skonštruovaných dlhopisov.
Začiatkom roka Slovensko vstúpilo do prestížneho klubu Eurozóny. Vstupu predchádzalo more diskusií a protichodných názorov. Ekonómovia sa však v podstate zhodujú na tom, že čím je nejaká krajina menšia a čím je jej ekonomika otvorenejšia voči svetu, tým viac prevažujú pozitíva spoločnej meny nad jej negatívami.