Otázka, ktorú si častokrát kladú niektorí klienti SEVISu. Mnohí v agrosektore už podnikajú, iní iba plánujú investovať do tohto odvetvia. Nový zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku rozpútal publicitu okolo problematiky predaja a kúpy poľnohospodárskej pôdy. Ak má investor reálny záujem o podnikanie v poľnohospodárstve, nepotrebuje k tomu vlastniť pôdu. Zmysluplnejším sa javí získanie podniku aj s nájomnými zmluvami k pôde. Reálnym záujmom myslím získavať z pôdy produkty, nie špekulácie s dotáciami na hektár.
Dňa 6. mája 2014 sa ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nového zákona o odpadoch, ktoré predložilo Ministerstvo životného prostredia. Na základe minulých skúseností sa však pýtame: Bude osud nového návrhu zákona rovnaký ako jeho predchodcu?
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny intenzívne pripravuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Už v roku 2015 budú z druhého piliera vyplatené prvé súkromné dôchodky, tzv. anuity. Anuitu môžeme chápať ako záväzok poisťovne, že výmenou za vložené prostriedky bude poistencovi vyplácať pravidelné dávky v dohodnutej výške a podľa dohodnutého harmonogramu.
John Maynard Keynes (1883 -1946) je dnes známy predovšetkým ako ikona ekonomickej teórie. Stal sa „štátnicovou otázkou“ na všetkých svetových univerzitách a trápia sa s ním všetci študenti ekonómie. Keynes však z ďaleka nebol len suchopárnym ekonómom ponoreným do abstraktných teórií. Jeho meno s rovnakou úctou vyslovujú aj umelci, politici i burzoví špekulanti.
Na svete sú miliardy chudobných ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť pravidelné jedlo či dochádzku do školy. Chudoba je stará ako ľudská spoločnosť. Jej problém sa snažili riešiť rôzni filantropi. Väčšinou to boli lekári, ako napríklad šľachetný doktor Schweitzer alebo misionári ako Matka Tereza. Napriek obrovskému úsiliu (a nemalým finančným zdrojom z vyspelých krajín) však postavenie chudobných veľmi nezmenili. Je v tom zvrátená logika: prečo finančné problémy riešia lekári a nie ľudia na to určení, napríklad bankári a ekonómovia? Očakáva snáď niekto od bankára, že bude operovať žlčník? Majú však bankári chudobným vôbec čo povedať? Príklad z Bangladéša dokazuje, že áno.
Kto má naozaj veľké peniaze? Bill Gates alebo šejkovia zo Saudskej Arábie? Ako sa to vezme. Ich bohatstvo sa ráta na miliardy eur, ale v peňaženke nosia len pár kúskov papiera a kovových kotúčikov. Ešte horšie je to s peniazmi na účtoch a cennými papiermi. Tie majú podobu elektronických zápisov. Ťažko povedať kde a či vôbec existujú.
Bradatý vtip hovorí, že prognózy sú notoricky nespoľahlivé, najmä ak sa týkajú budúcnosti. Nedávna minulosť nám poskytla nové lekcie o skutočnosti, že budúcnosť je nepredvídateľná. Na začiatku roka 2008 sa analytici vlád, komerčných bánk i globálnych finančných inštitúcií zhodovali v názore, že rekordne vysoký rast svetovej ekonomiky z roku 2007 bude pokračovať. V skutočnosti sme sa ocitli na pokraji ekonomickej priepasti, ktorej hĺbku si nikto nedokázal ani len predstaviť. Niet divu, že prognózy na rok 2009 pripomínali ekonomický ekvivalent biblickej Apokalypsy.
Ekonomická teória tvrdí, že ľudia sú racionálne bytosti. Závažnosť finančných rozhodnutí si uvedomujú a prikladajú im patričnú váhu. Pred vykonaním významných rozhodnutí si zozbierajú všetky potrebné informácie a tie potom vhodným spôsobom analyzujú. V skutočnom živote sa však finančné rozhodnutia prijímajú iným spôsobom. Je dokázané a overené praxou i laboratórnymi pokusmi, že pri komplexných rozhodnutiach v rýchlo sa meniacom prostredí ľudia miesto racionálnych postupov používajú rôzne mentálne skratky a intuitívne riešenia.
V predchádzajúcej časti sme si uviedli, že len necelá tretina rodinných firiem prežije generáciu svojich zakladateľov. Priemerná životnosť rodinnej firmy v USA je 24 rokov, čo v podstate zodpovedá času, keď je pri kormidle zakladateľ firmy. K najčastejším dôvodom zániku rodinných firiem patria v USA (okrem prirodzenej dynamiky trhu) hlavne zlé strategické plánovanie, absencia nástupníckych plánov spojená s nedostatočnou prípravou mladej generácie a pustošivé dedičské dane.
Hrdinom našej doby je energický a cieľavedomý podnikateľ, ktorý tvrdo ide za svojím biznisom a nadobudnutím čo najväčšieho majetku. Väčšina príručiek o investovaní a podnikaní sa preto celkom logicky sústreďuje na otázku „ako zarobiť“. Na túto tému sa popísali megatony papiera a pripravili milióny webových stránok. Omnoho menej často sa kladú otázky typu: „Načo je to všetko dobré? a „Čo sa s tým všetkým potom stane?“