Veta, ktorú v rôznej podobe počúvam za posledné roky často, či sa to týka nových projektov alebo rozširovania výroby v zabehnutých spoločnostiach. Je to stav, s ktorým sa musia majitelia a manažéri nutne vyrovnať, pokiaľ chcú svoje plány naplniť. Dajú sa vôbec zohnať schopní ľudia, keď sme zásobení informáciami, aké je zložité niekoho vôbec nájsť? Moja úvaha je skôr o menších firmách, nie o korporáciach ako Amazon, či Jaguár prípadne iných veľkých spoločnostiach. Zaujímavé na tom je, že riešenie vždy existuje a je len na osobe ako silno verí svojmu zámeru a čo všetko je ochotná tomu obetovať.
Slovenské firmy už dva roky nariekajú nad nedostatkom ľudí. Silná generácia narodená po vojne odchádza do dôchodku. Na jej miesto prichádza veľkosťou len polovičná generácia narodená niekedy po roku 1995. Pohľad na počty narodených v rokoch 1995-2017 nás stavia pred jednoznačný fakt. Časy, keď sa dalo na trhu práce vyberať sú preč a už sa nevrátia. Mladá pracovná sila bude čoraz vzácnejšia.
Len si tak trochu gignúť
Módnym a veľmi obľúbeným výrazom je gig ekonomika. V angličtine gig znamená krátke a neformálne umelecké vystúpenie, najmä hudobné. „Štek“, záskok či fuška, to je povaha práce v gig ekonomike. Krátkodobé, príležitostné či variabilné dodávky práce a služieb samozrejme nie sú ničím novým. Čo je nové, je spôsob, akým sa prepája dopyt a ponuka po takejto práci a službách. Kedysi to bolo najmä na základe osobnej známosti alebo cez agentúru. Dnes na prepojenie dopytu a ponuky slúžia najmä webstránky a mobilné aplikácie.