Slovensko bolo tri roky v deflácii. Od januára 2014 do novembra 2016. A nielen Slovensko, ale aj veľa iných členov OECD. Centrálne banky mátalo japonské strašidlo. Ceny sa tam prepadajú do mínusu už 25 rokov a ekonomike Japonska to určite neprospelo.
Prečo nezamestnanosť klesá tak výrazne a prečo firmám chýbajú ľudia? Sú na to zhruba tri dôvody: (1) ekonomický rast síce nie je oslňujúci, no dostatočný na tvorbu pracovných miest, (2) určitý pozitívny účinok mali aj aktívne politiky na trhu práce, väčšinou financované z európskych peňazí, (3) najvýznamnejším faktorom je demografická zmena. Dnes do dôchodku odchádzajú silné populačné ročníky 1952-1956. Vtedy sa v SR ročne rodilo takmer 100 tisíc detí. A tie si dnes dávajú žiadosti o dôchodok. Kto nastupuje na ich miesta? Veľmi slabé populačné ročníky 1992-1995. Počet narodených detí vtedy klesol zo 75 tisíc na 60 tisíc ročne. Počet narodených detí v SR teda už dávno nestačí ani na jednoduchú reprodukciu obyvateľstva.
Už niekoľko rokov sa u nás významne zvyšuje minimálna mzda. Zamestnávateľom sa to pochopiteľne nepáči. Určite by bolo pre nich lepšie, keby zamestnanci pracovali za čo najnižšiu mzdu. Ale práca musí byť zdrojom príjmu a nie chudoby. Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom musí byť signifikantný, aby nezamestnaní mali záujem pracovať (aj po zohľadnení cestovného atď).
Slovensko bolo dlhé roky notoricky známe jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe. Medzi rokmi 2000 až 2002 atakovala nezamestnanosť hranicu 20% a bola jednou z najvyšších v Európe. Situácia sa zvrtla v roku 2006, keď pod vplyvom ekonomickej expanzie začala nezamestnanosť prudko klesať. V roku 2007, keď slovenská ekonomika rástla tempom 10,4% spadla nezamestnanosť na 8,4%. Nástup hospodárskej krízy v roku 2008 postupne vytlačil nezamestnanosť až na 14,2% v roku 2013. Odvtedy nezamestnanosť klesá a za posledný rok dokonca veľmi prudko. Ku koncu tohto roka môže nezamestnanosť dosiahnuť 9%. No hospodársky rast je však omnoho nižší ako v roku 2007, len tretinový.
Ekonomická prognóza vydaná Európskou komisiou v máji 2015 priniesla do európskej ekonomiky optimizmus. Program kvantitatívneho uvoľňovania (tlačenia peňazí) Európskou centrálnou bankou priniesol podobné výsledky ako v USA. Ekonomický rast ožil, zlepšuje sa nálada v podnikateľskom sektore a dokonca klesá aj nezamestnanosť. A to všetko bez inflačných tendencií. Je pravda, že nečakaným bonusom pre európske ekonomiky bol aj pád cien ropy. Pre domácnosti a podniky znamenajú nižšie ceny palív a energií nečakaný bonus podobný tomu, ako keď štát zníži dane.
Dobrý dom musí stáť na dobrých základoch. Vyspelé ekonomiky nestoja na drancovaní prírodného bohatstva či na rozpredávaní národného majetku. Vyspelé ekonomiky stoja na širokej a zámožnej strednej vrstve.
Svetová ekonomika sa nachádza pravdepodobne v najhoršej kríze za posledných 60 rokov. Od počiatku 90-tych rokov panovala vo svete eufória podporovaná nástupom nových technológií a zapájaním sa bývalých rozvojových krajín do globálneho systému výroby, obchodu a financií. Budúcnosť mohla byť len ružová. Investori, firmy i spotrebitelia boli opojení z vysokého rastu výroby, obchodu a nevídaných nárastov cien akcií, komodít a nehnuteľností. Dnes je všetko inak.