Vytlačiť túto stránku
piatok, 01 jún 2012 17:09

John M. Keynes – ako investuje génius

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

John Maynard Keynes (1883 -1946) je dnes známy predovšetkým ako ikona ekonomickej teórie. Stal sa „štátnicovou otázkou“ na všetkých svetových univerzitách a trápia sa s ním všetci študenti ekonómie. Keynes však z ďaleka nebol len suchopárnym ekonómom ponoreným do abstraktných teórií. Jeho meno s rovnakou úctou vyslovujú aj umelci, politici i burzoví špekulanti.

Vojna, umenie a politika

Keynes začal svoju hviezdnu kariéru najprv v štátnej správe, neskôr sa vrátil na univerzitu v Cambridge. Na univerzite napísal niekoľko prác, z ktorých „Indická mena a financie“ sa stala klasikou v oblasti teórie „zlatého štandardu“. Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny bol menovaný do vysokej funkcie na Ministerstve financií, kde riadil britský devízový trh. Keď zadĺžené Francúzsko nemalo čím Británii zaplatiť za vojnové dodávky, Keynes navrhol, aby sa účet vyrovnal dodávkou obrazov francúzskych maliarov pre britskú National Gallery. Británia tak získala obrazy Moneta, Corota a Delacroixa za zlomok ich ceny.

Vrcholom vedeckej kariéry boli pre Keynesa 20-te a 30-te roky 20. storočia. Publikoval vtedy svoje najznámejšie diela ako napríklad Pojednanie o pravdepodobnosti (1921), Monetárna reforma (1923) a Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Počas druhej svetovej vojny sa Keynes vrátil k práci na Ministerstve financií a venoval sa otázkam financovania vojnových operácií a príprave povojnového usporiadania ekonomiky. Stal sa jedným z architektov Bretton-woodskeho systému svetových financií.

Keynes ako menový špekulant

Hoci Keynes za zmysel svojho života považoval vedeckú prácu a tvorbu ekomonickej politiky, zďaleka nebol chudobným vedcom prežívajúcim od výplaty k výplate. Bol aj veľmi obratným praktickým ekonómom a napríklad časopis Fortune ho radí k najvýznamnejším investorom v histórii.

Keynes začal svoju investorskú kariéru ako špekulant na menovom trhu. V auguste 1919 sa rozhodol zbaviť finančných starostí. Požičal si 4000 libier a pomocou pákového efektu otvoril pozície na 40 000 libier. Na základe svojich vedomostí o výkonnosti ekonomík špekuloval na vzostup dolára, pokles nemeckej marky, francúzskeho franku, talianske líry a indickej rupie. Jeho obchody sprvu vychádzali a za osem mesiacov zarobil čistý zisk 14 000 libier. Už ďalší mesiac však zistil, že na menovom trhu neplatia úvahy o dlhodobých komparatívnych výhodách národných ekonomík. Napriek jeho výpočtom americký dolár klesol a nemecká marka stúpla. Koncom mája bol Keynes v strate 13 000 libier. Zachránila ho len pôžička 5 000 libier od anonymného dobrodinca a honorár za knihu „Ekonomické dôsledky mieru“. Na základe praktických skúseností Keynes vtedy vyslovil slávnu myšlienku, že: „trhy sa môžu správať iracionálne dlhšie ako investor zostane solventný“.

Keynes sa vrátil na menový trh, no obchodoval opatrnejšie. To sa mu vyplatilo, koncom roka 1924 činil jeho čistý zisk 58 000 libier. Nešlo o malé peniaze. Robotník vtedy za jeden rok zarobil asi 70 libier a lekár 300.

Keynes ako investor

Od roku 1927 do roku 1945 Keynes spravoval nadačný fond na svojej materskej King`s College v Cambridge. Z hľadiska investovania išlo možno o najťažšie obdobie v histórii. V roku 1929 došlo k najväčšiemu burzovému krachu v dejinách. Hneď nato vypukla hospodárska recesia, počas ktorej sa americký a britský HDP znížil až o 30% a trvala až do roku 1933. Priemerný ročný výnos britského trhu v období 1927-1945 dosiahol -0,5%. Keynesov fond dosiahol priemerný ročný výnos +13,2%. Keynesom riadený Chest Fund bol de facto prvým hedgeovým fondom na svete. Keynes vedel, že investovanie nie je pre každého. Keynes venoval svojim investíciám pol hodiny denne. Každé ráno si v posteli prečítal finančné sekcie novín a potom dal príkazy po telefóne svojim brokerom.

Keynes nováčikom na burze radil, že veľmi skúsení investori dokážu maximalizovať svoj zisk prostredníctvom starostlivého výberu kvalitných akcií. Neskúsení investori by sa mali vyberaniu akcií vyhnúť a staviť na priemerný výkon trhu prostredníctvom investície do nízkonákladového indexového fondu.

Svoje rady investorom sformuloval takto:

1. Starostlivo vyberte niekoľko málo investícií. Sústreďte sa na podhodnotené investície s veľkým potenciálom rastu počas nasledujúcich rokov. Vždy však tieto investície porovnajte s alternatívnymi možnosťami.

2. Neunáhlite sa. Držte svoje investície dostatočne dlhý čas, kým nie je jasné, či splnili vaše očakávania alebo prepadli.

3. Rozložte riziko a investujte do aktív s protikladným vývojom hodnoty, napr. do zlata a akcií. Pomôže vám to eliminovať výkyvy na trhu.

4. Neivestujte do príliš veľkého počtu akcií. Nemá zmysel investovať do veľkého počtu podnikov, o ktorých viete príliš málo. Ľudské poznanie je obmedzené a ja sám mám dôveru len v dva či tri podniky.

Keynes postrehol, že kvalitné podniky nerozdeľujú celý zisk akcionárom, ale časť z neho reinvestujú do výroby. Vlastné zdroje (zisk a odpisy) sú lacnejšie ako cudzie (napr. úvery alebo emitované dlhopisy), čo sa po čase prejaví v rýchlejšom raste zisku, zvýšení trhovej hodnoty, a teda aj vyšších výnosoch. Z toho dôvodu akcie v dlhodobom priemere prinášajú vyšší zisk ako dlhopisy.

Keynes sa na základe týchto poznatkov stal bohatým. Investovanie však považoval za činnosť „nesmierne nudnú, vhodnú len pre gamblerov“. Napriek svojmu nespornému úspechu považol kapitálový trh len za prostriedok na zabezpečenie pokojného života a nie za zmysel svojej existencie.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítané 2713 krát Naposledy zmenené sobota, 15 august 2015 21:00