Podmienky na investovanie stále nie sú stabilné, nakoľko stav svetovej ekonomiky, eurozóny, ako aj Slovenska ešte nemožno považovať za ekonomicky zdravý. Nikdy v histórii centrálnych bánk nebola taká dlhá doba bez zmeny úrokových sadzieb a nikdy v histórií neboli tieto sadzby tak nízko ako za posledné dva roky. To len potvrdzuje pretrvávajúcu vážnosť situácie na finančných trhoch. Náladovosť a opatrnosť investorov je zrejmá a centrálne banky sa v tejto situácií zmôžu jedine na tlačenie stále nových peňazí.
Ceny zlata lámu všetky rekordy. Analytici vydávajú odvážne vyhlásenia, že o rok môže stáť drahý kov dvoj až trojnásobok súčasnej ceny. Extrémne odhady vidia cenu zlatu až na hranici 10 tisíc dolárov za uncu. Poukazuje sa na voľnú monetárnu politiku centrálnych bánk, ktoré zaplavujú trhy peniazmi bez ohľadu na možné riziko budúcej inflácie. Zlato predstavuje nielen investičnú istotu, ale aj príležitosť na nevídané zhodnotenie peňazí. Dôvody na kúpu a držbu investičného zlata sa dajú zhrnúť takto:
Žilinská finančná spoločnosť SEVISBROKERS, a.s. zmenila s účinnosťou od 17.8.2010 svoje obchodné meno na SEVIS, a.s. Spoločnosť pôsobí na trhu už 17 rokov a venovala sa predovšetkým obchodovaniu s cennými papiermi a službám pre spoločnosti. Názov SEVIS má zjednodušiť jej vnímanie a jasnejšie prezentovať smerovanie, ktoré nie je zamerané len na investovanie ale aj na konzultačné služby. Značka SEVIS je na trhu známa už od vzniku kapitálového trhu, pričom zastrešuje viaceré spoločnosti, z ktorých najznámejšia je SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s. Skupina SEVIS má ambíciu naďalej rozširovať svoje produktové portfólio a vyhľadávať nové zaujímavé investičné projekty.
Čo bolo v roku 2009
Rok 2009 bol rokom vytriezvenia.
Napríklad zistením, čo všetko môže narušiť stabilitu svetovej ekonomiky. Svetové centrálne banky najskôr znížili úrokové sadzby na historicky najnižšie úrovne (FED 0,25%, ECB 1,00%, BOE 0,50%) s cieľom podporiť dopyt. Keď pochopili, že dopyt už nemá kam rásť, pristúpili k umelému nalievaniu obrovského množstvo peňazí (vo forme dlhu) na účty štátov a komerčných bánk a my sme sa naučili nový pojem „kvantitatívne uvoľňovanie“. Komerčné banky však získanú likviditu nepúšťali na trh, ale po spľasnutí realitnej a hypotekárnej bubliny, zachraňovali hlavne seba. Toto prerušenie toku peňazí smerom k podnikateľom (pokles v USA o 17%) a spotrebiteľom len posilnilo rozbiehajúcu sa recesiu ekonomiky. Ak nebývalý pokrok „západne“ orientovaného sveta bol počas posledných 60 rokov podmienený exponenciálnym nárastom dlhov, súčasná kríza tento proces zastavila a žiada ich splatenie.
Ekonomická teória tvrdí, že ľudia sú racionálne bytosti. Závažnosť finančných rozhodnutí si uvedomujú a prikladajú im patričnú váhu. Pred vykonaním významných rozhodnutí si zozbierajú všetky potrebné informácie a tie potom vhodným spôsobom analyzujú. V skutočnom živote sa však finančné rozhodnutia prijímajú iným spôsobom. Je dokázané a overené praxou i laboratórnymi pokusmi, že pri komplexných rozhodnutiach v rýchlo sa meniacom prostredí ľudia miesto racionálnych postupov používajú rôzne mentálne skratky a intuitívne riešenia.