Prognóza vývoja v SR a EÚ na roky 2010 a 2011 – máj 2010

Autor: Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc., analytik

Vývoj v SR

Rast HDP

Slovenská ekonomika sa začína zotavovať po kríze. Prognóza Európskej komisie jej predpokladá rast 2,7% v roku 2010 a 3,6% v roku 2011. Hoci je to vítaná zmena po poklese v roku 2009 treba vidieť, že očakávané tempá rastu budú len zhruba polovičné oproti rokom pred krízou.

Zahraničný obchod

Ako aj v minulých rokoch, hlavným faktorom rastu majú byť exporty. Očakáva sa, že sa zvýšia o 5,7% v roku 2010 a 5,9% v roku 2011. Vývoj v zahraničnom obchode však  bude ovplyvňovaný aj vývojom kurzu Eura voči menám okolitých štátov (Česko, Maďarsko a Poľsko), ktoré sú pre slovenských vývozcov veľkými konkurentmi.

Bežný účet platobnej bilancie

Bilancia bežného účtu platobnej bilancie sa odhaduje na -4,5% HDP v roku 2010 a -4,1% v roku 2011. Pre Slovensko je dôležité, aby sa časom dostala bilancia pod -3,0% HDP, lebo každá záporná bilancia znamená rast zahraničného zadlženia. V období pred krízou Slovensko prosperovalo vďaka enormnému prílevu zahraničných investícií. Ten sa už nebude v takej miere opakovať. Hrubá tvorba fixného kapitálu (nové investície do budov a zariadení) by mala narásť o 3,6% a 3,9%. Podstatnú časť investícií majú predstavovať stavby diaľnic v rámci PPP projektov.

Nezamestnanosť

Sprievodným javom rastu bude úspora pracovných síl v roku 2010 (-1,9%) a len malý nárast zamestnanosti v roku 2011 (1,2%). Nominálny rast miezd tých, čo si podržia prácu, bude nižší ako nominálny rast HDP. Z toho vyplýva, že obyvateľstvo dostane z rastu relatívne menej peňazí a rast súkromnej spotreby bude v roku 2010 veľmi nízky (0,1%) a v roku 2011 ešte stále skromný (2,1%).

Nízky rast reálnych miezd a vysoká nezamestnanosť (14,1% v roku 2010 a 13,3% v roku 2011) sa odrazia v nízkom rastie spotrebiteľských cien (1,3% a 2,8%), aj keď samozrejme nemožno vylúčiť cenové šoky vyplývajúce z poklesu kurzu Eura voči doláru a rastu cien dovozov palív a surovín.

Deficit verejných financií

Kríza, ako aj nerozumná politika vlády, spôsobili obrovský výpadok príjmov v rozpočte štátu, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a v rozpočtoch miest a obcí. Vzhľadom k týmto okolnostiam, ako aj podmienkam volebného roku, sa v roku 2010 predpokladá vysoký deficit verejných financií, a to na úrovni až -6,0% HDP (aj keď niektorí analytici predpokladajú deficit až -7,5% HDP). V roku 2011 bude nutné pristúpiť k tvrdým úsporným opatreniam a deficit môže klesnúť na úroveň -5,4% HDP.

Vývoj v eurozóne

Rast HDP

Podľa májovej správy Európskej komisie môžeme očakávať, že najhlbšia a najdlhšia recesia v dejinách Eurozóny sa končí. V roku 2010 by mal HDP v Eurozóne narásť o 0,9% a v roku 2011 o 1,5%. Zotavovanie je však pomalšie ako po minulých obdobiach recesie, a to najmä v najväčšej zložke HDP, súkromnej spotrebe.

Nezamestnanosť

Nízka súkromná spotreba je postihnutá vysokou nezamestnanosťou (10,3% v roku 2010 a 10,4% v roku 2011), a preto by mala v tomto roku stagnovať a v roku 2011 narásť len o 1,1%. Predpokladá sa, že celková zamestnanosť klesne v roku 2010 o 1,0% a v roku 2011 stúpne len nepatrne o 0,1%. Koncom roka 2011 tak bude v Eurozóne nezamestnaných viac ľudí ako začiatkom roka 2011. Na raste nezamestnanosti sa veľmi pravdepodobne prejavia aj úsporné opatrenia zamerané na redukciu obrovských deficitov vo verejných financiách.

Inflácia

Pomalý rast ekonomiky, vysoká nezamestnanosť a stagnujúca súkromná spotreba neposkytujú impulzy pre rast vysoký rast cien. Inflácia predpovedaná na rok 2010 by mala byť na úrovni 1,5% a na rok 2011 1,7%.

Deficit verejných financií

Na rok 2010 sa prognózuje deficit vo výške -6,6% HDP a na rok 2011 -6,1% HDP. Celkový štátny dlh v Eurozóne by mal stúpnuť z hodnoty 69,3% HDP v roku 2008 na 84,7% HDP v roku 2010 a 88,5% HDP v roku 2011. Nepriaznivý vývoj sa predpokladá aj v oblasti fixných investícií, ktoré by v roku 2010 mali klesnúť o 2,6% a v roku 2011 stúpnuť o 1,8%.

Dlhodobý vývoj niektorých makroekonomických ukazovateľov od vzniku SR: 1993-2009 (mesačné údaje)

Vývoj úrokov, kurzov a akciových indexov od vzniku SR: 1993 (2000) –2009 (mesačné údaje)

Základné makroekonomické ukazovatele Slovenska (I)

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií.
Vysvetlivky: a – ku koncu obdobia; b – priemer za obdobie; e = odhad; f – prognóza. VZPS = výberové zisťovanie pracovných síl.
Prognózované a odhadované hodnoty sú vytlačené kurzívou

Základné makroekonomické ukazovatele Slovenska (II)

Zdroj: Štatistický úrad SR, Národná banka Slovenska. Vysvetlivky: a – ku koncu obdobia; b – priemer za obdobie; e = odhad; f – prognóza, g = odhad kurzu eura voči doláru
VZPS = výberové zisťovanie pracovných síl = koná sa kvartálne podľa metodiky EÚ.
Prognózované a odhadované hodnoty sú vytlačené kurzívou