Konkrétne zmeny v parametroch verejného systému služieb je veľmi ťažké predvídať. Je však jasné, že úloha verejného sektora bude čoraz viac klesať a do popredia sa dostanú platené služby poskytované súkromným sektorom. Tento trend je dobre vidieť aj na štruktúre spotreby v domácnostiach japonských dôchodcov, kde sa pod kategóriou „rôzne tovary a služby“ skrýva veľký objem platieb súkromným opatrovateľským a zdravotným službám.

Zmeny v štruktúre svetovej ekonomiky a klimatická zmena

Svetová ekonomika je globalizovaná. Žiadna krajina dnes nie je ekonomickým ostrovom, ktorý si sám všetko vyrobí a spotrebuje. Dovážame ruskú ropu, ukrajinskú železnú rudu, americký softvér či nemecké lieky. Na Slovensku vyrobené kórejské a francúzske autá zas kupuje celá západná Európa. Štruktúra spotreby závisí aj od toho, ako sú vo svetovej ekonomike nastavené ceny jednotlivých položiek tovarov a služieb. Zoberme si napríklad spotrebu potravín a energií. V oboch položkách sme do veľkej miery závislí od dovozu. Pokiaľ ceny potravín a energií značne stúpnu, nejakým spôsobom sa to prejaví aj na štruktúre spotreby obyvateľstva. Ak cena elektriny stúpne na dvojnásobok, nemusí sa to v rovnakej miere odraziť aj na nákladoch na energiu, pretože obyvateľstvo začne vyhľadávať energeticky úspornejšie produkty. Nejaký nárast v účtoch za energie však určite bude.

Ktoré položky spotreby sú najviac zraniteľné z pohľadu štrukturálnych zmien vo svetovej ekonomike? Suroviny, energie a potraviny. Svetová populácia nielen rastie, ale mení aj štruktúru spotreby. Tento trend je markantný najmä vo veľkých krajinách ako sú Čína, India, Brazília, Indonézia či Pakistan. Napríklad na výrobu jedného kilogramu mäsa treba cca 10 kilo obilnín. Zmena stravovacích návykov môže prudko zmeniť dopyt, a teda aj cenu základnej potraviny ako je obilie. Podobné konštatovania platia aj pre kovy, ropu a iné suroviny.

Ak sa miera automobilizácie v Číne a Indii priblíži miere v USA, dopyt po surovinách prudko vzrastie. Pokles významu potravín a energií v štruktúre spotrebného koša (Engelov zákon) bol donedávna všeobecne prijímaným faktom. V budúcnosti platnosť Engelovho zákona nemusí byť úplne samozrejmá.

Do debaty o štruktúre spotreby môže zasiahnuť aj klimatická zmena. Na jednej strane nám asi pomôže znížiť účty za teplo. Na strane druhej sa však zmena klímy môže podpísať na cene potravín. Niektoré tradičné oblasti výroby potravín v južnej Európe a USA môžu pociťovať veľký nedostatok vody, čo sa nejakým spôsobom premietne aj do cien potravín.

Kultúrne a psychologické faktory

Rozsah a štruktúra spotreby nie sú len záležitosťou ekonomickou, ale aj kultúrnou a psychologickou. Pre mladé populácie, ktoré sa ešte len štverajú na rebríčku bohatstva, je typická vysoká miera úspor. Chudobní ľudia vedia, aké je to nemať peniaze. Budúcnosť je neistá a treba sa na ňu pripraviť v podobe vytvárania finančných rezerv. Ďalším faktorom „úsporného správania“ u chudobnejšej populácie je snaha podporiť vlastné deti kúpou bytu, zaplatením vzdelania či zanechaním dedičstva. Bohaté populácie žijúce v stabilnom ekonomickom prostredí rozmýšľajú inak. Cieľom už nie je „vytváranie dynastie“ a produkovanie úspor na starobu. Cieľom je užiť si vytvorené bohatstvo, kým príde staroba a smrť. Bohaté populácie veria, že ich deti sa v stabilnej ekonomike dokážu postarať o seba aj samé. O starých ľudí sa zas postarajú fungujúce sociálne inštitúcie. Nie náhodou majú najvyššiu mieru úspor národy s nízkou úrovňou príjmu a nekvalitnými verejnými službami (napríklad Slovensko alebo Čína), kým USA a západná Európa šetria omnoho menej.

Unikátne svedectvo o zmene kultúrnych a psychologických postojov v závislosti od nárastu bohatstva poskytuje prieskum úradu vlády Japonska, ktorý sa vykonáva už 40 rokov. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia 55% Japoncov súhlasilo s výrokom, že „šetrenie je cnosť a na budúcnosť sa treba pripraviť sporením a investovaním“. S opačný výrokom, že „radšej si treba užiť súčasný život“ súhlasilo vtedy len 28% Japoncov. Dnes sú pomery dvoch protikladných životných postojov presne opačné. Japonci si chcú užiť život, kým sa dá, a tak šetria menej ako kedysi.

Na Slovensku nemáme k dispozícii prieskum postojov obyvateľstva k vlastnej budúcnosti. Z čiastkových výskumov sa zdá, že Slováci sú skôr pesimisti ako optimisti. Napríklad pri jednom prieskume na otázku o subjektívnom vnímaní dostatočnosti príjmu len 20,8% domácností odpovedalo, že „príjem stačí na všetko, ešte aj usporíme“. Omnoho viac Slovákov tvrdilo, že môžu nakupovať len najlacnejšie tovary, resp. že neusporia nič. Ak sa pozrieme na názory domácností na ich ekonomickú situáciu v nasledujúcich 12 mesiacoch (ktoré zisťuje Eurostat v celej EÚ) vidíme, že Slováci vo väčšine prípadov vyjadrovali negatívnejšie očakávania ako bol európsky priemer (s výnimkou obdobia konjuktúry 2006-2008). Uhundranosť Slovákom nikdy nechýbala. Je síce pravda, že zarábajú menej ako Nemci alebo Francúzi, ale rastúci počet hypermarketov a nákupných centier nesvedčí o názore, že sa na Slovensku všetko vyvíja len k horšiemu.

Na veľkosti a štruktúre spotreby sa podpíše aj rast podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. V súčasnosti má vysokoškolské vzdelanie len cca 6% dôchodcov, no na vysokých školách študuje takmer polovica mladých ľudí. Keď súčasná mladá generácia pôjde na dôchodok, bude mať nielen vyššie príjmy, ale aj iné záujmy a nároky na kvalitu života ako dnešní dôchodcovia.

Budú seniori šetriť alebo míňať?

Slováci vo všeobecnosti šetria, a to dokonca dôchodcovia ešte viac ako zamestnanci. Domácnosti slovenských dôchodcov majú vysokú mieru úspor, v roku 2009 to bolo až 15,7%. To je viac ako miera úspor v priemernej domácnosti v tom istom roku (12,5%) a v domácnostiach zamestnancov (13,1%).

V Japonsku však existuje rozdiel medzi zamestnancami a dôchodcami. Japonské domácnosti zamestnancov šetria viac ako naše a usporia z disponibilného príjmu 26,1%. Úplne inak vyzerá situácia v domácnostiach japonských dôchodcov. Tie minú o 33,2% viac ako je ich príjem. Rozdiel pochádza z úspor.

Ktorý vzor správania domácností zamestnancov a dôchodcov je pre vyspelé krajiny typický? Vo väčšine vyspelých krajín majú domácnosti dôchodcov nízku, resp. dokonca negatívnu mieru úspor (ako napríklad v Japonsku). Prečo sa Slováci správajú inak? Rozpor sa dá vysvetliť najmä týmito skutočnosťami:

• Slovenské domácnosti majú všeobecne nízku úroveň príjmov. Domácnosti s vysokými príjmami usporia viac. Domácností s príjmom na úrovni štátov EÚ15, resp. vyspelých členov OECD je však na Slovensku veľmi málo. Preto aj slovenskí zamestnanci ušetria menej ako japonskí.
• Ako sme už videli, Slováci nie sú rodení optimisti. U slovenských domácností je vysoký podiel pesimistických očakávaní do budúcnosti. Vysoká nezamestnanosť núti slovenské domácnosti vytvárať rezervy na horšie časy. Slovensko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ. Mnoho slovenských dôchodcov má však riadne zamestnanie alebo si privyrába na dohodu.

Slovenskí dôchodcovia nezažili taký boom prosperity ako dôchodcovia v západnej Európe alebo v Japonsku. Väčšinu života strávili v skromných životných podmienkach a zažili aj niekoľko období politických a ekonomických zlomov (1968, 1989). K budúcnosti sa preto stavajú rezervovanejšie ako ich japonskí kolegovia. Budúca generácia slovenských dôchodcov, ktorá zažila ekonomický boom po roku 2000, však môže mať k budúcnosti optimistickejší postoj.

Čo môžeme povedať na záver o striebornej ekonomike?

Veľa vecí môže vyzerať o 20 rokov úplne inak ako si ich predstavujeme dnes. Niektoré fakty však nepustia. Napríklad, že Slovensko zostarne. Pokiaľ starnutie našej populácie bude prebiehať v podobných podmienkach ako vo vyspelých krajinách (t.j. súčasne so zvyšovaním životnej úrovne), môžeme očakávať, že aj vzory spotreby a úspor sa u nás budú vyvíjať v mnohých ohľadoch tak ako v západnej Európe či Japonsku:

• Slováci budú nielen starší, ale budú aj žiť v menších domácnostiach.
• Bude sa asi menej šetriť a viac míňať.
• Štruktúra výdavkov sa posunie od spotreby potravín a energií k službám, najmä takým ako sú zábava, cestovanie, rekreácia a služby pre seniorov.
• Viac zaplatíme za lieky a opatrovateľské služby, menej za alkohol, tabak a osobné automobily.
• Význam finančných služieb narastie, ale zmení sa ich štruktúra. Namiesto hypoték a spotrebných úverov narastie dopyt po anuitách a životných poistkách.

Vydávanie druhej emisie dlhopisov sa začalo dňa 1.12.2011. Parametre emisie sú totožné s parametrami tej prvej, teda celkový objem emisie je 3.000.000 EUR s pevným úrokovým výnosom 5% p.a. a menovitou hodnotou 50.000 EUR za jeden kus. Podmienkou nákupu je minimálna investícia v objeme 100.000 EUR. Jediným rozdielom oproti prvej emisii je spôsob výplaty úrokov, ktorý bude prebiehať polročne, a to vždy k 1.6. a 1.12. daného roka. Aj pri druhej emisii sme pre našich klientov ponechali možnosť dohodnúť si termín spätného odkupu už po 6, resp. 12 mesiacov od dátumu nákupu.

Dlhopis SEVIS 002:

• objem emisie: 3.000.000 EUR
• úrokový výnos: 5% p.a.
• menovitá hodnota: 50.000 EUR
• min. objem investície: 100.000 EUR
• viazanosť: 3 roky (resp. 6 – 12 mes.)
• výplata úrokov: polročne (01.12., 01.06.)
• splatnosť menovitej hodnoty: 1.12.2014

SEVIS dlhopis je určený tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby. V súčasnej dobe je pre veľa našich klientov problém, kam uložiť voľné financie, ktoré nemajú aktuálny účel použitia. V našej spoločnosti tieto financie kumulujeme práve cez emitované dlhopisy. Prostredníctvom nich ponúkame klientom zaujímavé úročenie s primeranou lehotou viazanosti kapitálu a zabezpečením cez reálny majetok spoločností skupiny SEVIS.

Pevný úrokový výnos

Veľkou výhodou SEVIS dlhopisov je, že majú nastavený pevný úrokový výnos, ktorý je v dnešnej turbulentnej dobe veľmi dôležitý. V časoch veľkých výkyvov cien akcií na finančných trhoch, resp. divokých zmien hodnôt podielových fondov, ktoré sa správajú veľakrát iracionálne, je  našimi klientmi vyhľadávaná práve možnosť investície s pevným výnosom.

Likvidita – lehota viazanosti

Ďalším dôležitým parametrom investície je likvidita spojená s dobou viazanosti. S lehotou pol roka, resp. rok sa stáva dlhopis SEVIS 002 najatraktívnejším nástrojom na našom trhu, nakoľko napr. porovnateľné jednoročné termínované vklady v bankách majú úrok nižší o cca 40 – 50%. Čiže ponúkame našim klientom možnosť úročiť svoje investície dvojnásobne vyšším úrokom oproti úrokom v bankách s rovnakou dobou viazanosti kapitálu.

Bezpečnosť investície

Okrem výnosu a likvidity má pri investícii veľký význam samozrejme aj riziko, resp. bezpečnosť uložených financií. V našej spoločnosti je každá investícia krytá naším vlastným majetkom v pomere 1:1. V súčasnosti máme dostatočný rozdiel v krytí, takže máme priestor na príjem ďalších financií od klientov, za ktoré môžeme ručiť našim majetkom.

Použitie získaných financií

Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú v súvislosti s touto investíciou od klientov dostávame je, akým spôsobom ďalej s týmito financiami nakladáme. Získané prostriedky investujeme do vlastných projektov alebo sa podieľame na financovaní projektov (zámerov) našich dlhodobých klientov a partnerov, s ktorými máme vybudované veľmi dobré vzťahy, a ktorí potrebujú krátkodobo prefinancovať svoj biznis. V súčasnosti sa výška jednotlivých investícií pohybuje od 100 tis. do 2 mil. EUR, pričom všetky projekty, do ktorých investujeme získané prostriedky, musia byť kryté primereným majetkom a zároveň musia mať reálnu návratnosť. Týka sa to rovnako našich vlastných projektov, ako aj projektov klientov a partnerov. Pomer angažovanosti v projekte k hodnote aktív skupiny SEVIS sa štandardne pohybuje na úrovni do 15%.

Výnos verzus inflácia

Pri spolupráci s našimi klientmi sa často stretávam s očakávaním dosiahnutia výnosu minimálne na úrovni inflácie. Nikto predsa nechce, aby jeho peniaze strácali na hodnote. Napriek tomu veľa ľudí reálne stráca. A prečo? Je to z jednoduchého dôvodu. Aktuálne najväčšiu časť investícii klientov v bankách tvoria úložky na termínovaných vkladoch, a to zväčša so splatnosťou do 1 roka. Výnos na týchto vkladoch je priemerne cca 2,5% p.a. V porovnaní s infláciou, ktorá dosiahla v priemere za prvých 10 mesiacov tohto roka úroveň 3,8%, je to o viac ako 1% menej.

Ak teda hľadáte investíciu, ktorá vám prinesie zaujímavý výnos pri kratšej dobe viazanosti bez toho, aby ste sa obávali poklesu vašej investície na cene, tak aj pre vás je určený náš dlhopis SEVIS 002. Tento dlhopis čaká na svojich majiteľov, ktorých počet bude určite nižší ako 30, pretože priemerná výška investície pri prvej emisii je 190.000 EUR. Ak máte záujem o viac informácií, kontaktujte svojho konzultanta alebo si vyžiadajte emisné podmienky na nižšie uvedenej e-mailovej adrese.

Poznámka: Dlhopisy boli vydané podľa zákona č.530/1990 Zb. o dlhopisoch v platnom znení na základe emisných podmienok dlhopisov. Pre dlhopisy nebol vypracovaný prospekt cenného papiera, pričom emitent postupuje podľa § 120 ods.3 písm. d) zákona o cenných papieroch a investičných službách a o zmene o doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

V　SEVISE sme sa počas roka 2011 aj my zamerali na stabilizáciu a efektívne rozloženie majetku. Orientácia investícií na zhodnocovanie odpadov a využitie nerastných surovín, ako aj maximálna 15 % angažovanosť z hodnoty aktív skupiny v jednom projekte a samozrejme dostatočná likvidita, sú predpokladom, aby sme predchádzali zvýšenému riziku z očakávaných zmien.

Ak chceme od niekoho získať finančné prostriedky, je pre nás samozrejmosťou preukázať spôsob ich použitia ako aj skladbu vlastného majetku. Objem celkových aktív skupiny je v súčasnosti cca 15 mil. EUR, pričom jeho zloženie je nasledovné:

• spoločné projekty s významnou kapitálovou účasťou SEVISu – 34%
• krátkodobé pôžičky voči partnetnerom a klientom a hotovosť – 31%
• prenajímané nehnuteľnosti – 11%
• podnikové dlhopisy slovenských spoločností – 10%
• cenné papiere obchodované na burzách – 8%
• stavebné pozemky a orná pôda – 6%

Transparentná firma s dobrou históriou má výhodu v jednoduchšom získavaní nových klientov na základe odporúčaní a referencií. Z histórie samotnej sa žiť nedá, je však možné sa o ňu oprieť, ale súčasne je potrebné prinášať neustále nové veci. To čo spája investičnú spoločnosť s　klientom sú peniaze a očakávania, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi alebo schopnosťou predkladať zaujímavé investičné projekty.

Rozhodnutie pokračovať v　orientácii na majiteľov firiem, ktorí disponujú voľnými finančnými zdrojmi a zároveň nápadmi a myšlienkami ako a kam investovať, sa potvrdilo ako správne. Práve tu je pre nás zdroj úspechu. Táto synergia prináša stabilitu vzťahu a　možnosť uspokojovať meniace sa potreby klientov v　čase.

V　súčasnosti sa takmer všetky finančné spoločnosti nevynímajúc banky potýkajú s prebytkom voľných finančných zdrojov a na druhej strane s nedostatkom kvalitných investičných príležitostí. Pri projektoch najčastejšie chýba dobré riadenie projektu, inými slovami podceňovanie dohľadu nad investíciou. Očakávania investorov, že nasadnú na vlak a už sa len vezú, pričom niekto iný riadi projekt, spôsobujú nepríjemné prekvapenie anásledne sklamanie, ktorého výsledkom je zmarená investícia.

Všetky naše obchodné aktivity naďalej realizujeme prostredníctvom vlastného tímu ľudí, ktorý je stabilizovaný a schopný vyhodnocovať požiadavky klientov. Kladieme dôraz na to, aby konzultanti a analytici dokázali už na začiatku posúdiť atraktivitu zámeru. Klient bezodkladne dostáva odpoveď, či sa SEVIS bude zaoberať jeho zámerom alebo nie. Okrem toho sme začali vytvárať vlastný spôsob účinného monitorovania a vyhodnocovania väčšieho množstva príležitostí.

Činnosť obchodníka SEVISBROKERS FINANCE, ktorý je súčasťou skupiny SEVIS sa upriamovala predovšetkým na dve oblasti, a to na Správu aktív a na Služby emitentom.

Správa aktív

Naše očakávania pre rok 2011, ktoré spočívali v existencii hrozby prudkých cenových výkyvov na finančných trhoch sa bohužiaľ naplnili. Akciové trhy mali v roku 2011 vysokú volatilitu a ešte stále sa nevymanili z mínusov po prepade v 2.polovici roka, preto dôležitejšie ako zarobiť bolo pre nás neprerobiť. Tomu sme   　vrámci diverzifikácie prispôsobovali aj zloženie portfólií našich klientov, z ktorých väčšina uprednostňuje konzervatívnu investičnú stratégiu.

Kvôli dlhovej kríze v eurozóne sme počas roku 2011 zaznamenali pomerne vysoké výkyvy aj v kurze eura voči ostatným hlavným menám, v dôsledku čoho bolo pri výbere investície, resp. jej držaní dôležité sledovať aj aktuálne kurzové riziko.

Počas roka 2011 bolo v portfóliách našich klientov držaných 15 – 20 vybraných akciových titulov a 6 dlhopisových titulov. Akciové tituly boli vyberané z ponuky viac ako 10 000 obchodovaných titulov vlastnou výberovou metódou, pri ktorej sme použili komplexnú fundamentálnu analýzu a následne technickú analýzu pre určenie pomeru výnosu a rizika vybraného titulu v aktuálnom časovom období. Výberovú množinu stanovujeme a prehodnocujeme minimálne raz týždenne vzávislosti od volatility trhu.

Vďaka tomu sa nám aj v týchto nestabilných podmienkach na investovanie podarilo dosiahnuť lepšie výsledky riadenia portfólií ako dosiahla konkurencia (benchmark) pri rovnakom zložení portfólia. Naši klienti služby Aktívne riadenie portfólia dosiahli za 11 mesiacov roku 2011 priemernú výkonnosť -1,7%, pričom benchmark aktuálneho zloženia portfólia bol -3,7% a benchmark investičnej stratégie až -8,4%.

Služby emitentom

Okrem správy aktív sme sa aj tento rok vo veľkej miere venovali poradenstvu pri reštrukturalizácii majetku klientov a službám pre emitentov. Tu sme okrem iného úspešne zrealizovali 4 povinné ponuky na prevzatie, 13 premien podoby cenných papierov a desiatky služieb pre emitentov v Centrálnom depozitári. Celkovo sme v počas roka odkomunikovali vyše 6 tis. akcionárov a vykonali s tým spojených cca 40 tis. úkonov. Tým sa nám opäť podarilo potvrdiť naše dominantné postavenie na trhu v tejto oblasti.

Končí sa pre nás náročný rok, počas ktorého som sa snažil vyhýbať ľudom, ktorí vidia všade problémy a veci vnímajú negatívne, pretože ma to nikam neposúva. Cesta k úspechu je podľa mňa v　tom, že si človek dokáže vyberať osoby, s　ktorými sa bude stretávať a　spolupracovať. Moje poďakovanie patrí našim klientom a partnerom asamozrejme mojim kolegom.

Želám vám, aby ste si sviatky užili v pokojnej atmosfére a hlavne v blízkosti svojich najbližších.

Akcie, ktoré sú pôvodne zaknihované a majú pridelený ISIN (medzinárodný identifikačný kód cenného papiera),sú evidované na účtoch majiteľov cenných papierov. Zmena spočíva v tom, že akcie sa vydajú ako listiny znejúce na konkrétnu osobu, v dôsledku toho prestanú byť akcie evidované na účtoch majiteľov cenných papierov, t.z. sú z účtu odpísané a akcionári ich dostanú fyzicky „do rúk“.

Aké kroky obsahuje proces premeny podoby akcií?

Po rozhodnutí valného zhromaždenia sa zmena zapíše do príslušného obchodného registra. Nasleduje podanie žiadosti o zrušenie emisie cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „centrálny depozitár“), kedy centrálny depozitár zruší ISIN avymaže akcie z účtov všetkým akcionárom tak, ako ich majú zapísané v systéme centrálneho depozitára. Následne zašle všetkým majiteľom účtov cenných papierov, ktorým boli z účtu vymazané akcie, tzv. zmenový výpis z účtu. Na tomto výpise je uvedený pôvodný počet akcií, napr. 10ks a zároveň zmena počtu – 10ks, výsledkom čoho je 0ks, čo znamená, že na účte cenných papierov bolo 10 kusov zaknihovaných akcií atieto boli z účtu odpísané. Je potrebné poznamenať, že všetky zmeny (adresa, meno, dedičstvo a pod.), ktoré neboli nikdy zaevidované do systému centrálneho depozitára, nemôžu byť známe a vychádza sa z údajov evidencie centrálneho depozitára a jeho členov. Preto zmenové výpisy zasiela centrálny depozitár na jemu známe adresy a mená majiteľov účtov cenných papierov. Je vecou každého majiteľa cenných papierov, aby svoje údaje v centrálnom depozitári aktualizoval. Zároveň spoločnosť, ktorej akcie sa menia (emitent) zverejní inzerát o vykonaných zmenách a vyzve akcionárov na vyzdvihnutie akcií v stanovenej lehote. Po uplynutí tejto lehoty zasiela emitent svojim akcionárom (podľa údajov získaných zcentrálneho depozitára) písomnú výzvu na prevzatie akcií. Ak akcie nie sú v stanovenej lehote prevzaté, zanikajú a sú vyhlásené za neplatné predstavenstvom emitenta. O tomto sú bývalí akcionári oboznámení listom. Bývalí akcionári, ktorí si akcie neprevzali, získajú ako náhradu za neplatné akcie výťažok z predaja náhradných (novovydaných) akcií, ktoré za týmto účelom emitent vydá a predá. Výťažok je krátený o náklady súvisiace s vyhlásením pôvodných akcií za neplatné a s predajom novovydaných akcií.

Dostal som zmenový výpis z centrálneho depozitára, na ktorom je uvedené, že na účte mám nulový počet akcií spoločnosti ABC, a.s., hoci som nepodal žiaden príkaz na prevod týchto cenných papierov. Čo to znamená?

Centrálny depozitár zasiela zmenové výpisy automaticky po každej zmene na účte majiteľa cenných papierov. Takýto zmenový výpis ste obdržali na základe pokynu spoločnosti ABC, a.s., ktorá požiadala o zmenu podoby cenných papierov zo zaknihovaných na listinné. To znamená, že o akcie ste neprišli, ale sa zmenila ich podoba. V dôsledku toho akcie vydané spoločnosťou ABC, a.s. už nie sú zapísané v evidencii centrálneho depozitára a budú odovzdané akcionárom v podobe listiny.

Prečo ma spoločnosť ABC, a.s. nepozvala na valné zhromaždenie, na ktorom sa rozhodlo o zmene?

Ak v　čase, kedy sa rozhodovalo ozmene, mala spoločnosť ABC, a.s. akcie vydané vo forme „na doručiteľa“, zvolávala valné zhromaždenie zverejnením oznámenia v tlači a neposielala adresné pozvánky na valné zhromaždenie.

Ako môžem niekoho splnomocniť na prevzatie listinných akcií u vás namiesto mňa?

Stačí udeliť písomné splnomocnenie, ktoré musí obsahovať aspoň údaje o Vás v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a rovnaké údaje o splnomocnenej osobe a rozsah splnomocnenia. Základný vzor je k dispozícii tu: Plnomocenstvo – preberanie LA . Váš podpis na splnomocnení musí byť úradne overený a v overovacej pečiatke musia Vaše údaje (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo) súhlasiť s údajmi v plnomocenstve. Rozsah úkonov, na ktoré splnomocnenie udeľujete, je potrebné uviesť buď presným vymenovaním alebo udeliť splnomocnenie generálne na akékoľvek právne úkony. Ak sú Vaše údaje oproti údajom v zmenovom výpise iné, je vhodné splnomocniť splnomocnenca i na vykonanie zmeny Vašich údajov. Upozorňujeme Vás, že obsahom splnomocnenia sme viazaní, preto je potrebné si vopred rozmyslieť, pri akom úkone sa chcete dať zastupovať, najmä ak súčasne prebieha i možnosť akcie predať.

Ako môžem niekoho splnomocniť na prevzatie listinných akcií akžijem v zahraničí?

O　splnomocnení platí predchádzajúca odpoveď. Ak je v danej krajine zastupiteľský úrad Slovenskej republiky je možné vykonať overenie podpisu u neho. V každom prípade splnomocnenie musí byť v slovenskom (českom) jazyku alebo úradne preložené do slovenského (českého jazyka). V prípade, ak overuje Váš podpis zahraničný notár alebo iný poverený úrad, je potrebné postupovať podľa toho, či je daná krajina zmluvným štátom Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín a vtedy stačí zabezpečiť doložku Apostille vydanú príslušným orgánom daného štátu. Ak daná krajina nepatrí medzi zmluvné strany dohovoru, vyžaduje sa tzv. konzulárna superlegalizácia. Viac informácií je na stránke www.mzv.sk v　časti legalizácia dokladov. Upozorňujeme, že splnomocnenie je potrebné u nás ponechať pre účely evidencie alebo z neho vyhotoviť overenú fotokópiu, ktorú nám ponecháte.

Ako si mám u vás prevziať listinné akcie spoločnosti ABC, a.s., ak akcionárom bol môj otec, ktorý zomrel? Dedičské konanie je právoplatne ukončené, akcie spoločnosti ABC, a.s. boli predmetom dedičstva a zdedil som ich ja.

Je potrebné prísť osobne podľa pokynov uvedených v písomnej výzve a priniesť so sebou rozhodnutie o dedičstve, na ktorom musí byť pečiatka právoplatnosti a vykonateľnosti (požiadať o ňu je možné na súde, ktorý dedičstvo prejednával).

Ako si mám u vás prevziať listinné akcie spoločnosti ABC, a.s., ak akcionárom bol môj otec, ktorý zomrel a dedičské konanie je síce právoplatne ukončené, ale akcie spoločnosti ABC, a.s. neboli predmetom dedičstva?

Je potrebné urýchlene požiadať o prejednanie dodatočného dedičstva a požiadať notára, ktorý dedičstvo prejednáva, resp. súd o vyplnenie žiadosti o úschovu (Žiadosť o úschovu) a jej zaslanie k nám v lehote určenej na preberanie akcií. Po skončení dedičského konania budú akcie vyzdvihnuté dedičom. Upozorňujeme, že žiadosti zo strany osôb z okruhu dedičov (pokiaľ ich na to osobitne nepoveril súd alebo notár) nebudú akceptované.

Ako si mám u vás prevziať listinné akcie spoločnosti ABC, a.s., ak akcionárom bol môj otec, ktorý zomrel a dedičské konanie stále prebieha?

Postup je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade.

Ako si máme u vás prevziať akcie spoločnosti ABC, a.s., ak akcionárom bol náš otec, ktorý zomrel a akcie sme zdedili viaceré osoby, každý z nás konkrétny počet?

Je potrebné nás čím skôr vopred telefonicky kontaktovať, pretože akcie sú spravidla vydávané ako hromadné listinné akcie (teda jedna listina zastupuje viac kusov akcií) a tieto nie je možné rozdeliť na viac listín na počkanie. V telefonickom rozhovore Vám poradíme ako máte postupovať. Následne zabezpečíme podľa dodaného dedičského rozhodnutia rozdelenie akcií, ktoré potom budú môcť byť prevzaté, každým z dedičov samostatne.

Ako si máme u vás prevziať akcie spoločnosti ABC, a.s., ak akcionárom bol náš otec, ktorý zomrel a akcie sme zdedili viaceré osoby, každý z nás podiel 1/3?

Akcie môže prísť prevziať ktorýkoľvek z vás a budú vo Vašom spoluvlastníctve. Je potrebné priniesť so sebou rozhodnutie o dedičstve, na ktorom musí byť pečiatka právoplatnosti a vykonateľnosti (požiadať o ňu je možné na súde, ktorý dedičstvo prejednával).

Ako máme u vás prevziať akcie, ak sme zo zmenového výpisu z centrálneho depozitára zistili, že naše rodné číslo (resp. IČO) nie je správne zapísané?

Dôvodov uvedeného rozdielu môže byť viac, ale v každom prípade je potrebné nás vopred telefonicky kontaktovať, pretože akcie, na ktorých nesúhlasí rodné číslo (resp. IČO) nemôžu byť vydané. V prípade, že sa dostavíte bez predchádzajúcej dohody o ďalšom postupe, nebudú Vám akcie vydané a bude nutné si ich prísť osobne prevziať opätovne po odstránení tejto prekážky. Dôvody rozdielu je potrebné preukázať z Vašej strany.

Vypláca vaša spoločnosť dividendy?

Dividendy vypláca emitent cenného papiera, prípadne ním poverený distribútor dividend. Ohľadom vyplatenia dividend sa informujte priamo u emitenta, ktorého akcie vlastníte.

Prišla mi od Vás poštová poukážka, ale v odbernej lehote som si nestihla peniaze na pošte vybrať. Čo mám robiť?

Pošlite nám poštou alebo mailom žiadosť (viď Žiadosť) o opätovné zaslanie poštovej poukážky. Ak zistíme, že sa nám Vaša poštová poukážka vrátila, peňažnú hotovosť zníženú o poštovné Vám vrátime späť poštovou poukážkou na pôvodnú adresu.

Prišla mi od Vás poštová poukážka, ale peniaze som si neprebrala v odbernej lehote a mám zmenené priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ako mám postupovať, aby mi pošta peniaze vyplatila?

Pošlite nám poštou písomnú žiadosť (Žiadosť) o opätovné zaslanie poštovej poukážky. V žiadosti uveďte Vaše pôvodné údaje a aktuálne (t.j. zmenené) údaje. Podpis na žiadosti musí byť úradne overený a v overovacej pečiatke musí byť uvedené Vaše rodné číslo a trvalý pobyt.

Ako mám postupovať, ak chcem peniaze poslať na bankový účet?

Pošlite nám poštou písomnú žiadosť (viď Žiadosť), kde uvediete číslo bankového účtu a na žiadosti úradne overíte svoj podpis, pričom v overovacej pečiatke musí byť uvedené Vaše rodné číslo.

Na adresu mojej matky, ktorá je už po smrti, prišlo poštou oznámenie o vyplatení peňazí. Keďže zákonným dedičom je moja sestra, aký postup máme zvoliť, aby peniaze boli vyplatené jej, ako zákonnému dedičovi?

Zašlite overenú kópiu osvedčenia o dedičstve opatreného pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti (požiadať o ňu je možné na súde, ktorý dedičstvo prejednával) na našu adresu s krátkou žiadosťou, že žiadate zaslať výťažok za neplatné akcie dedičovi. Peniaze pošleme na adresu dediča poštovou poukážkou. Ak žiada dedič poslať peniaze na bankový účet, je nutné v žiadosti (viď Žiadosť) uviesť číslo bankového účtu a úradne overiť podpis žiadateľa na žiadosti.

Na adresu môjho nebohého otca prišiel poukaz na vyplatenie peňazí. Čo mám urobiť ako syn, keď dedičské konanie už prebehlo, ale akcie nie sú v ňom zahrnuté?

V tomto prípade je potrebné za účelom prejednania novoobjaveného majetku poručiteľa (otec) podať návrh na súd, ktorý o tomto majetku vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Peniaze môžeme poslať len dedičovi na základe doručenej overenej kópie osvedčenia o dedičstve opatreného pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti (požiadať o ňu je možné na súde, ktorý dedičstvo prejednával). Overenú kópiu osvedčenia o dedičstve je teda potrebné následne zaslať na našu adresu s krátkou žiadosťou, že žiadate zaslať výťažok za neplatné akcie dedičovi. Peniaze pošleme na adresu dediča poštovou poukážkou. Ak žiada dedič poslať peniaze na bankový účet, je nutné v žiadosti (viď Žiadosť) uviesť číslo bankového účtu a úradne overiť podpis žiadateľa na žiadosti.

Hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli stať členom Centrálneho depozitára, bolo očakávanie, že prístup do Centrálneho depozitára bude umožnený výhradne prostredníctvom jeho členov, čomu z počiatku nasvedčovalo aj uzatvorenie všetkých jeho pobočiek na území Slovenska. Náš zámer pri vstupe bol jednoznačný, a to upriamiť svoju pozornosť predovšetkým na emitentov cenných papierov (PO) a na majiteľov strategických podielov v akciových spoločnostiach (FO). Cenová politika zodpovedala nami vybranej cieľovej klientele a jej vysokému očakávaniu v prístupe a kvalite poskytovaných služieb.

Počas existencie Centrálneho depozitára však dochádzalo k zásadným zmenám v jeho prevádzkovom poriadku a tieto zmeny postupne viedli k potlačeniu členského princípu. Postavenie člena, ktorý mal právo otvárať majetkové účty, ale za svoje členstvo platil členské poplatky, sa dostalo takmer na rovnakú úroveň ako má ktorákoľvek iná osoba, zastupujúca záujmy emitenta alebo majiteľa cenných papierov.

Neexistujúci kapitálový trh, vysoká administratívna náročnosť pri komunikácii s Centrálnym depozitárom a nemožnosť aktívne meniť funkčnosť tohto systému nás nakoniec viedli k rozhodnutiu ukončiť členstvo v Centrálnom depozitári. Členstvo v takejto podobe už nie je pre nás zaujímavé, nakoľko v súčasnosti nevidíme v tejto oblasti priestor na rast a ani nepredpokladáme, že by sa situácia mohla v budúcnosti zmeniť.

Preto dňa 5.9.2011 predstavenstvo SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s rozhodlo o ukončení členstva v Centrálnom depozitári. Dňa 1.12.2011 podpísala naša spoločnosť vzájomnú dohodu s RM–S Market o.c.p., a.s. (ďalej len RM-S Market) o presune evidencie člena. Uvedeným presunom budú všetky účty majiteľov zaknihovaných cenných papierov vedené spoločnosťou SEVISBROKERS FINANCE bezplatne presunuté do evidencie RM–S Market-u.

RM–S Market je subjekt s tradíciou, pôsobiaci na kapitálovom trhu už od jeho počiatku. V súčasnosti je zameraný na služby spojené s vedením majetkových účtov, pričom je jedným z členov Centrálneho depozitára, ktorý vedie najviac majetkových účtov. Naša spoločnosť dlhodobo spolupracuje s RM-S Market-om. Túto spoločnosť považujeme za dôveryhodného a spoľahlivého partnera, preto sme sa nakoniec rozhodli podpísať predmetnú dohodu o presune evidencie majetkových účtov práve s touto spoločnosťou.

SEVIS investičná a konzultačná skupina bude viesť majetkové účty spoločností patriacich do skupiny tiež u RM-S Market-u a súčasne prostredníctvom neho vykonávať súvisiace služby. Od spolupráce s RM-S Market-om očakávame pozitíva aj pre majiteľov účtov, a to hlavne v znížení nákladov za vedenie účtov a v zlepšení dostupnosti služieb člena Centrálneho depozitára, nakoľko RM-S Market má otvorené pobočky v Košiciach, Nitre, Žiline a Bratislave.

V prípade, že by niektorí majitelia účtov nesúhlasili s presunom ich majetkového účtu do RM-S Market-u, majú možnosť viesť si svoj majetkový účet u iného člena Centrálneho depozitára, ktorých je v súčasnosti dvadsať. Zoznam členov je dostupný na stránke: http://www.cdcp.sk/general/cinnost.php#zoznam_clenov.

Rád by som sa touto cestou poďakoval všetkým našim klientom, ktorým sme viedli majetkové účty, za doterajšiu spoluprácu a prejavenú dôveru s prísľubom, že SEVISBROKERS FINANCE, už ako nečlen Centrálneho depozitára, bude naďalej schopný vykonávať služby pre emitentov cenných papierov, ako aj zastupovať ich a poskytovať im súčinnosť pri komunikácii s Centrálnym depozitárom.

Čo nemôže chýbať vo vašej knižnici

Na Slovensku býva skôr vzácnosťou ako pravidlom, aby sa stalo, že v krátkom časovom úseku sa podarí vydať hneď dve publikácie venované investovaniu na finančných trhoch a práci finančných poradcov. Jednu z nich sme vám predstavili v predošlých číslach Investora. Tá druhá, nemenej kvalitná a hodnotná, prichádza na rad dnes.

Mnohí z vás, stabilných predplatiteľov Investora, pravidelne sledujete a vyhľadávate články nášho dlhoročného autora Vladimíra Baláža. Mnohí z vás sa rovnako ako ja nestíhate čudovať, aký obrovský je vedomostný a kapacitný potenciál tohto renomovaného ekonóma. Koľko zaujímavých a hodnotných rád a postrehov už jeho články nielen v Investorovi priniesli. Výnimkou nie je ani jeho najnovšia knižná publikácia pod názvom Rozum a cit na finančných trhoch.

Ako už samotný názov upozorňuje, nie je to klasická finančná publikácia. A práve to je jej prínosom. Nie je to kniha o poučkách, definíciách a vzorčekoch. Je to kniha o investičnom rozhodovaní a živote ako takom. So všetkým, čo k nemu patrí vrátane emócií, rozumu a citu.

Je určená skúsenejším investorom, ale najmä finančným profesionálom, ktorí klientom radia, ako investovať. V praxi je veľmi častou profesionálnou chybou obrátenie investičného procesu. Poradca najprv predá klientovi nejaké fondy a až neskoršie sa zamýšľa, či urobil dobre. Ďalšou chybou je honba za najväčším výnosom. Investovanie je však beh na dlhé trate a vyžaduje si systematický a profesionálny prístup. A práve k tomu sa snaží autor prispieť.

Táto kniha nie je určená tým, čo si myslia, že účelom investovania je zarobiť čo najväčší výnos v čo najkratšom čase. Ako sám autor trefne poznamenáva, tí z vás, ktorí takto premýšľate, by ste si mali pohľadať niečo o kasínach, vylupovaní bánk alebo privatizácii. Je určená tým, ktorí veria, že účelom investovania je pomôcť napĺňať životné ciele a zabezpečiť sebe a klientom primeraný komfort v rôznych štádiách života a v predvídaných i nepredvídaných situáciách.

Prvá časť knihy je venovaná vzniku behaviorálnej ekonómie a financií. Tá je z veľkej časti postavená na experimentoch s reálnymi ľuďmi, čo je v ekonómii nóvum.

Druhá časť sa zaoberá prijímaním racionálnych rozhodnutí. Núdzové rezervy, poistky, renty a kapitál – to všetko možno pre klienta naplánovať, ak dobre poznáme jeho osobnostný profil. Mimoriadna pozornosť sa venuje postoju klienta k finančným rizikám.

Obsahom tretej časti je meranie finančných rizík. No neľakajte sa. Síce je to jediná časť knihy, v ktorej sa vyskytuje aj zopár vzorcov a výpočtov, bežný investor a jeho finančný poradca si však vystačia s niekoľkými jednoduchými pravidlami na meranie finančných rizík. V závere kapitoly sa nachádzajú hodnotné rady, ako skĺbiť poznatky o meraní rizika a tolerancii investora k riziku pri konštrukcii investičného mixu klienta.

Ďalšia časť je tak trochu zvláštna a pre niekoho prekvapivá. Nachádzajú sa v nej až filozofické úvahy o peniazoch a šťastí. Iste však uznáte, kde inde ako v knihe o investovaní a finančnom poradenstve by sa takéto úvahy mali nachádzať?

O poslednej časti napovedá už jej názov: Niekoľko tipov na cestu. Obsahuje niekoľko praktických tipov, ktoré sa vám pri investovaní na kapitálových trhoch môžu zísť. Dajú sa výnosy na kapitálových trhoch predvídať? Čo hovorí dlhodobá štatistika a ako sa chrániť pred infláciou? To je len zopár otázok, na ktoré by ste mohli v tejto kapitole dostať odpoveď.

Na záver musím mierne doplniť svoj neskromný výrok z dávno nedávnej minulosti:

Každý seriózny a profesionálny finančný poradca, ktorý to myslí so svojou profesiou vážne, by mal mať predplatený mesačník Investor a určite by si mal prečítať knihu Rozum a cit na finančných trhoch, ktorou obohatil naše ekonomické kníhkupectvá Vladimír Baláž. Knihu vydalo vydavateľstvo VEDA.

Musím konštatovať, že sa mimoriadne podarila.

Fúzie akciových spoločností

Zmeny súvisiace s fúziami akciových spoločností sa týkajú najmä spôsobu informovania akcionárov počas zlúčenia (splynutia). Napríklad zverejnenie textu návrhu zmluvy o zlúčení (splynutí) v Obchodnom vestníku bude mať rovnaké dôsledky ako jeho uloženie do zbierky listín obchodného registra a zverejnenie oznámenia o  uložení v Obchodnom vestníku, pričom zverejnenie celého textu bude bezplatné.

Ďalšou novinkou je povinnosť týkajúca sa predstavenstiev spoločností podieľajúcich sa na zlúčení (splynutí), aby vždy informovali valné zhromaždenie a zároveň aj predstavenstvá ostatných spoločností podieľajúcich sa na zlúčení o tom, že v spoločnosti došlo v čase medzi vyhotovením návrhu zmluvy o zlúčení (splynutí) a konaním valného zhromaždenia k podstatnej zmene obchodného majetku alebo záväzkov. Tejto povinnosti môžu predstavenstvo zbaviť svojim súhlasom všetci akcionári všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení (splynutí) rovnako ako tomu bolo doteraz v prípade vypracovania písomnej správy predstavenstva a posúdenia zamýšľaného zlúčenia (splynutia) dozornou radou. 

Spôsob prístupu akcionárov k dokumentom, ktoré sa týkajú zlúčenia (splynutia), bude môcť spoločnosť určiť buď tak, že všetky dokumenty (návrh zmluvy o zlúčení/splynutí, účtovné závierky, správy predstavenstiev, správy nezávislých expertov) dá akcionárom k dispozícii v listinnej forme a budú si môcť vyžiadať ich zaslanie poštou, resp. po dohode aj e-mailom alebo dokumenty sprístupní na svojom webovom sídle (slovné spojenie internetová stránka bolo v celom texte zákona nahradené menej zaužívaným pojmom „webové sídlo“). Musí tak urobiť najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, a to v takej podobe, že ich bude možné nepretržite stiahnuť a vytlačiť. Podľa zvoleného spôsobu potom spoločnosť aj uvedie potrebné upozornenie pre akcionárov do oznámenia o konaní valného zhromaždenia, resp. pozvánky na valné zhromaždenie. Uvedené má za cieľ zefektívniť komunikáciu s akcionármi a šetrenie transakčných nákladov fúzujúcich spoločností. Ak bude pri zlúčení potrebné zvýšiť základné imanie nástupníckej spoločnosti nepeňažným vkladom a spoločnosť nebude vypracúvať správu nezávislého experta podľa § 218a ods.3, potom bude pre ocenenie nepeňažného vkladu nutné vypracovať znalecký posudok.

Verejné akciové spoločnosti

Verejné akciové spoločnosti (t.j. také, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovaný trh) už budú môcť pri rozhodovaní o ukončení obchodovania a o zmene na súkromnú akciovú spoločnosť rozhodovať jednotnou väčšinou 2/3 hlasov prítomných akcionárov. Z § 154 ods. 4 Obchodného zákonníka bola odstránená formulácia, ktorá definovala väčšinu počítanú z prítomných akcionárov a nie ich hlasov.

Akciové spoločnosti, ktoré vydali akcie na meno pred 31.12.1999

Prechodným ustanovením v § 768i sa pozmenilo iné prechodné ustanovenie, konkrétne § 768b ods.3 Obchodného zákonníka. Akciové spoločnosti, ktoré vydali akcie na meno boli, povinné zabezpečiť, aby ich zoznam akcionárov obsahoval všetky údaje podľa § 156 ods. 4 Obchodného zákonníka a boli povinné takýto zoznam odovzdať do 31.12.1999 vtedy ešte stredisku cenných papierov. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti malo byť obligatórne zrušenie spoločnosti súdom a jej likvidácia. Novelou Obchodného zákonníka sa teraz zaviedlo pravidlo, že po 1.7.2011 možno takúto spoločnosť zrušiť súdom, len ak si svoju povinnosť nesplní ani v novej súdom určenej lehote. V každom prípade povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 768b ods.3 platila len pre spoločnosti, ktoré vydali listinné akcie na meno pred 31.12.1999 a pre neskôr vydané akcie, resp. pre akcie, ktoré neskôr zmenili svoju podobu, neplatí.

Obchodný vestník

Zákonom č.200/2011 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k modernizácii vydávania Obchodného vestníka (z listinnej formy na elektronickú) a došlo tiež k zmene systému podávania žiadostí o uverejnenie oznamov v Obchodnom vestníku. Objednávanie zverejnenia nie je vhodné si nechať na poslednú chvíľu, pretože je treba rátať s lehotou 5 pracovných dní od momentu, kedy sa vydavateľ Obchodného vestníka dozvie o zaplatení poplatku. Termín skutočného zverejnenia sa môže líšiť od vašej požiadavky, preto najmä oznamy, ktoré musia byť uverejnené napr. 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, je vhodné objednávať dostatočne vopred.

Dlhopisy

Zákonom č.200/2011 Z.z. došlo tiež k úprave zákona o dlhopisoch v časti týkajúcej sa vydávania dlhopisov. Emisné podmienky dlhopisu je každý emitent dlhopisov povinný predložiť Národnej banke Slovenska v elektronickej podobe (prostredníctvom www.nbs.sk) najneskôr v deň začatia vydávania dlhopisu, čo je zmena oproti doterajšej úprave.

V oblasti dlhopisov bol s účinnosťou od 1.4.2011 (zákonom č.46/2011 Z.z.) tiež zrušený príkaz, aby mali dlhopisy povinne podobu zaknihovaných cenných papierov. Zmena spočíva v tom, že ak dlhopis znie na meno, môže byť podľa novej právnej úpravy vydaný v listinnej podobe. Emitent dlhopisu tým znižuje náklady na jeho vydanie, pretože nie je potrebné registrovať emisiu týchto cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s.

Ďalším krokom je technické prepojenie oboch spoločností, čím sa zjednoduší okrem iného obchodovanie s rovnakými cennými papiermi na oboch burzách. Duálny listing pomôže oživiť kapitálový trh na Slovensku, a to je v súčasnosti jednou z priorít vedenia CDCP SR.

Termín faktického prepojenia slovenského a českého depozitára je naplánovaný na tretí kvartál tohto roka. Predpokladá sa, že o duálny listing budú mať záujem najmä emitenti akcií, pričom však služby plynúce z prepojenia oboch spoločnosti budú využívať aj investori. Podobné prepojenie chce CDCP SR v priebehu najbližších mesiacov nadviazať aj s depozitárom vo Varšave.

Pozn. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (CDCP SR) vznikol v roku 2004, pričom svojou činnosťou priamo nadviazal na činnosť Strediska cenných papierov SR, a.s.. V roku 2006 sa  jeho 100%-ným akcionárom stala Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.. Medzi hlavné činnosti CDCP SR patrí napr. vedenie účtov majiteľov cenných papierov, vykonávanie prevodov cenných papierov, vedenie registra emitentov a zoznamov akcionárov, registrovanie emisií zaknihovaných cenných papierov a pod. CDCP SR pracuje na členskom princípe, pričom k 15.8.2011 mal 20 členov – z toho 13 bánk, 4 obchodníkov s cennými papiermi, 2 zahraničné centrálne depozitáre a Národnú banku Slovenska. Aktuálny zoznam členov je prístupný na: http://www.cdcp.sk/general/cinnost.php#zoznam_clenov. 

Pojem „strieborná ekonomika“ je populárne označenie pre ekonomiku, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. Slova „stará“ netreba chápať tak, že všetci jej členovia budú chodiť o paličkách a polovicu príjmu míňať na lieky a zdravotné potreby. Aj o 25 či 50 rokov sa  budú rodiť deti a existovať materské škôlky a hudba pre teenagerov. Faktom však je, že v populácii budú omnoho viac dominovať ľudia v strednom a vyššom veku. Posun vo vekovej štruktúre sa prejaví aj v zmene štruktúry spotreby tovarov a služieb. Táto zmena však nebude v znamení jednoduchého posunu od snowbordov k paličkám a zubným protézam. Zmeny v spotrebe v čase striebornej ekonomiky ovplyvní celý komplex faktorov:

• demografická zmena,
• rast ekonomiky a bohatstva domácností
• rozsah a štruktúra služieb poskytovaných verejným verzus súkromným sektorom
• zmeny v štruktúre svetovej ekonomiky a klimatická zmena
• kultúrne a psychologické faktory,

Demografická zmena

Demografická zmena sa často stotožňuje so starnutím populácie, ktoré vyústi do zmeny podielov obyvateľstva v produktívnom a post-produktívnom veku. Že k starnutiu dôjde, to je nepochybné. Demografická zmena sa však prejaví aj v zmene v rodovej a vzdelanostnej štruktúre populácie. Aj tieto faktory budú mať určitý význam pre posun v štruktúre spotreby.

Pozrime sa najprv na základné trendy vo vývoji vekovej skladby slovenskej populácie, V roku 1950 tvorili ľudia vo veku nad 65 rokov len 6,6% slovenskej populácie. Omnoho viac bolo detí a mladých ľudí. Ľudia vo veku do 20 rokov tvorili vtedy 37,7% obyvateľstva. V súčasnosti je pomer „mládeže“ a „stáreže“ 21,8% verzus 12,2%. V slovenskej populácii dnes dominujú ľudia v strednom veku. Výrazné prírastky počtov dôchodcov však možno očakávať už v relatívne krátkej dobe. Už v roku 2020 pôjdu do dôchodku veľmi silné populačné ročníky narodené v 50-tych a 60-tych rokoch. Ľudia do 20 rokov činil okolo roku 1960 až 40% vtedajšej populácie. Anglický výraz „baby boomers“ sa plne vzťahuje aj na Slovákov. V roku 2035 podiel mládeže bude činiť len 18,2%, kým podiel ľudí nad 65 rokov stúpne na 21,1%. Starnutie bude pokračovať veľmi rýchlym tempom a v roku 2050 stúpne podiel seniorov na 28,4%.

Ako vyzerá krajina s rýchle starnúcou populáciou? V tomto smere sa nemusíme uchyľovať len k víziám z krištáľovej gule. Našu budúcnosť si môžeme pozrieť na príklade krajín, ktoré nás vo vývoji predbehli, ekonomicky i demograficky. Napríklad Japonsko má už teraz takú vekovú štruktúru obyvateľstva, akú Slovensko bude mať až v roku 2035.

Väčšina ľudí nežije osamote, ale v domácnosti s inými členmi rodiny. Pre demograficky mladé spoločnosti sú typické veľké domácnosti, s veľkým počtom členov i generácií. Pripomeňme si, že ešte v 60-tych až 80-tych rokoch najmä na vidieku v jednom dome bežne žili až tri generácie. Tri až štyri detí v jednej rodine neboli výnimkou ale pravidlom (dnes je takáto situácia typická len pre rómske obyvateľstvo). Pre demograficky staré populácie je typický model malých domácností s dvoma resp. len jednou generáciou. Napríklad v roku 2009 mala priemerná domácnosť slovenského zamestnanca 3,25 členov, no priemerná domácnosť japonského zamestnanca len 2,79 členov. Iný je pomer v domácnostiach dôchodcov, kde priemerná slovenská domácnosť má 1,72 člena kým japonská 1,83 člena.

Pristavme sa teraz pri rozdieloch vo veľkosti domácností. Tieto rozdiely odrážajú rozdielne fázy vývoja spoločnosti. Slovenská spoločnosť je demograficky mladšia. Slováci majú v priemere viac detí mladších ako 15 rokov a preto aj domácnosti zamestnancov majú viac členov ako japonské. Na druhej strane v Japonsku v rodinách dôchodcov (a) žije vyšší počet dospelých detí a (b) žije menej osamelých vdov ako na Slovensku, kde muži umierajú pomerne skoro. Dá sa však s rozumnou pravdepodobnosťou predpokladať, že aj na Slovensku stúpne počet domácností, kde dospelé deti žijú spolu s rodičmi a taktiež muži sa budú dožívať dlhšieho veku ako doteraz. V tomto smere sa naša spoločnosť bude viac podobať na súčasnú japonskú ako je to teraz.

„Mladí starí“ a „starí starí“

Demografická zmena sa prejaví aj na ochote ľudí míňať svoje peniaze. Napríklad miera úspor v Japonsku klesla z 15% v roku 1990 na 2,4% v roku 2010. Tento trend je pozorovaný aj v iných vyspelých krajinách a je v súlade s teóriou životného cyklu, ktorá hovorí, že miera úspor z hľadiska vekovej štruktúry má tvar zvonu. Mladé domácnosti si naberajú pôžičky, domácnosti v strednom veku začínajú vytvárať úspory na dôchodok a domácnosti dôchodcov dopĺňajú bežné príjmy vyťahovaním úspor. Tento vzor správania si môžeme ilustrovať na príklade Japonska. Japonsko má jednu z demograficky najstarších populácií na svete. Podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac dosahuje takmer 23%. Kým Japonci v produktívnom veku šetria o dušu, dôchodcovia veselo míňajú. Vo vyspelých krajinách majú jednotlivé vekové skupiny rozdielne typy správania s ohľadom na spotrebu a úspory:

• Veková skupina 49-64 rokov sa pripravuje na dôchodok a charakteristickým rysom ekonomického správania je vytváranie úspor. Z hľadiska tvorby cien sa vysoký podiel populácie v tejto vekovej skupine prejavuje deflačnými tlakmi, t.j. spomalením rastu cien v dôsledku zníženej spotreby a zvýšených úspor.
• Veková skupina 65-74 rokov charakterizuje tzv. mladých dôchodcov, ktorí sú v relatívne dobrom zdravotnom stave a vedú aktívny život. Mladí dôchodcovia doháňajú zameškané, radi cestujú a navštevujú kultúrne podujatia. Spotreba v tejto vekovej skupine je blízka spotrebe vo vekovej skupine 45-64 rokov, ale tvorba úspor je buď nízka, resp. negatívna, t.j. dochádza k čerpanie úspor v prospech spotreby. Táto veková skupina prispieva k vytváraniu inflačných tlakov v ekonomike.
• Veková skupina 75+ rokov charakterizuje tzv. starých dôchodcov, ktorí prechádzajú k menej aktívnemu spôsobu života. Obmedzujú sa najmä výdavky rekreáciu, kultúru, dopravu a odievanie. Stúpajú len výdavky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Táto veková skupina vo všeobecnosti prispieva k vytváraniu deflačných tlakov, s výnimkou cien v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti. Obmedzovanie výdavkov v tejto vekovej skupine je podmienené aj klesajúcim objemom úspor. Starí dôchodcovia si uvedomujú, že môžu prežiť svoje úspory jednak v dôsledku predlžujúceho sa ľudského veku a jednak v dôsledku nízkeho zhodnotenia úspor (ktoré sú v tejto vekovej skupine uložené v konzervatívnych finančných produktoch).

Podiel jednotlivých vekových skupín v celkovej populácii nám teda napovedá niečo o tom, ako sa bude vyvíjať celková cenová hladina, a tiež ceny za jednotlivé tovary a služby. Taktiež nesmieme zabúdať na fakt, že vďaka úspechom medicíny a zmene v životnom štýle sa predlžuje celková dĺžka dožitia a takisto sa predlžuje aj etapa aktívneho života. Ak dnes za „mladých dôchodcov“ považujeme vekovú skupinu 65-74 rokov, v budúcnosti to môže byť 65-79 rokov.

Rast ekonomiky a bohatstva domácností

V konečnom dôsledku je bohatstvo domácností určujúcim faktorom spotreby. Čím viac niekto zarobí, tým viac môže minúť. Ako sa líši príjem a spotreba v bohatých a chudobných krajinách? Priemerná hrubá mzda sa v Japonsku pohybuje na úrovni 3000 eur a teda asi štvornásobne prevyšuje mzdu na Slovensku. Rozdiely v reálnych príjmoch pripadajúcich na jednu domácnosť sú však podstatne menšie (Tabuľka). Čisté príjmy domácností (po odrátaní daní a poistného)a po zohľadnení cenových rozdielov sú v Japonsku vyššie cca o polovicu v prípade zamestnancov a len o jednu desatinu v prípade dôchodcov. Za relatívne malý rozdiel zodpovedajú dva faktory.

• Prvým faktorom je cenová hladina, ktorá je v Japonsku podstatne vyššia ako u nás. Výpočet v Tabuľke zahŕňa úpravu príjmov v Japonsku o paritu kúpnej sily. Priemerné ceny tovarov a služieb boli v Japonsku o roku 2009 cca o 72% vyššie ako na Slovensku.
• Druhým faktorom je veľkosť domácností, počet pracujúcich a štruktúra príjmov zo zamestnania a sociálnych príjmov. V priemernej slovenskej domácnosti zamestnancov z 3,25 členov pracuje 1,83, v priemernej japonskej z 2,79 členov pracuje 1,42. V domácnosti slovenských dôchodcov žije v priemere 1,72 členov a pracuje 0,21. V japonskej domácnosti dôchodcov žije 1,83 člena a pracuje 0,22.

Tabuľka: Príjmy a výdavky na jednu domácnosť a rok v eurách a parite kúpnej sily

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky (2010): Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR v roku 2009 a The Statistics Bureau and the Director-General for Policy Planning of Japan (2011): Family Income and Expenditure Survey a vlastné výpočty autora.

Slováci sú síce chudobnejším národnom ako Japonci, ale v ich prospech hovorí nielen nižšia cenová hladina, ale aj relatívna mladosť a teda vyšší počet ekonomicky aktívnych ľudí. Rozdielny počet členov v domácnosti (najmä tých, čo zarábajú) sa v konečnom dôsledku podpisuje na znižovaní rozdielov v celkových príjmoch domácností medzi Slovenskom a Japonskom.

V štruktúre spotreby platí tzv. Engelov zákon: čím má niekto viac peňazí, tým menší podiel výdavkov dáva na nevyhnutné životné potreby ako potraviny a bývanie a tým viac dáva na veci ako sú zdravie, rekreácia, kultúra, peňažné dary na charitu a pod. Jasne vidíme, že zamestnanci majú vyšší príjem ako dôchodcovia a teda v ich spotrebe majú relatívne menší význam potraviny, bývanie a energie. To platí pre Slovákov i Japoncov. Na druhej strane sú Japonci predsa len bohatší ako Slováci a preto priemerný japonský zamestnanec alebo dôchodca minie na potraviny a bývanie absolútne ako jeho slovenský kolega. Neprekvapuje, že dôchodcovia vydávajú relatívne viac peňazí za zdravie ako mladší ľudia. Skôr prekvapuje, že rozdiel medzi oboma krajinami je relatívne malý. Slovensko i Japonsko však uplatňujú podobný systém verejného zdravotníctva, kde väčšina výkonov je hradená z nemocenského poistenia. Špecifickou položkou je doprava, vrátane dopravy vlastným automobilom. Väčšina výdavkov na dopravu súvisí so zamestnaním. Po odchode do dôchodku nutnosť používania vlastného auta klesá.

Najväčšie rozdiely v štruktúre spotreby vidíme v dvoch kategóriách. Prvou sú výdavky za hotely, reštaurácie a kaviarne, druhou tzv. rozličné tovary a služby. Hotely, kaviarne a reštaurácie sú typickým „cukríkom“, ktorý si doprajú obyvatelia krajín s vyšším príjmom. Svoju úlohu hrá aj kultúrna zmena. Pred rokom 1989 bola návšteva reštaurácie pomerne vzácnou udalosťou v živote slovenskej rodiny. Varilo sa doma, keď si ženy prišli odkrútiť druhú zmenu. Dnes si Slováci navykli chodiť do reštaurácií a kaviarní nielen na obedové menu, ale aj na bežné posedenie s rodinou a priateľmi. Ďalším krokom bude využívanie hotelov a penziónov na víkendové pobyty a dovolenky. Prázdniny u babky a/alebo víkendy na chalupe sa síce nestratia, ale ich význam mierne klesne.

Najväčšie rozdiely však vidíme v kategórii „rozličné tovary a služby“, ktorá tvorí 7,7% spotreby u slovenských zamestnancov a 5,8% spotreby u slovenských dôchodcov. V Japonsku však rozličné tovary a služby činia 21,6% resp. 24,2% a sú ďalekou najvýznamnejšou časťou spotreby japonského obyvateľstva. Čo sa pod touto kategóriou skrýva? Pokiaľ ide o tovary, jedná sa najmä o hodinky, šperky, okuliare, kočíky, dáždniky a iné veci osobnej spotreby. Zaujímavejšou je skôr kategória služby, ktorá zahŕňa všetko možné, od služieb holičov, cez životné a neživotné poistky a finančné služby až po služby právnikov a prostitútok. Významnú úlohu v tejto kategórii však majú aj služby domovov dôchodcov, domovov opatrovateľskej služby, rehabilitačných centier a iných služieb pre seniorov. Posledne spomenuté služby tvoria v spotrebe japonských dôchodcov čoraz väčšiu časť. Veľmi pravdepodobne bude význam kategórie „ostatné tovary a služby“ narastať aj v spotrebe Slovákov, najmä čo sa týka služieb seniorom.

Ako sa na spotrebe prejaví zmena vo veľkosti domácností? Menšie domácnosti = viac domácností. Počet obyvateľov bude na Slovensku v roku 2035 len asi o 150 tisíc menší ako dnes. Počet domácností však môže byť paradoxne vyšší. Ak by slovenské domácnosti mali mať o 25 rokov taký počet členov ako dnes japonské, potom by celkový počet domácností na Slovensku stúpol cca o 10%. Každá domácnosť má určité fixné náklady na predmety dlhodobej spotreby, ako sú napríklad televízor, chladnička, šporák a pod. Dá sa teda predpokladať, že dopyt po takýchto predmetoch nepoklesne, ale skôr stúpne aj v čase, keď celkový počet populácie bude klesať. Menej istá je situácia v prípade automobilov. Slovensko má v súčasnosti na jedného obyvateľa podstatne menej automobilov ako krajiny západnej Európy. V najbližších 10-15 rokoch bude počet automobilov takmer určite rásť. Potom sa však situácia môže obrátiť. Rastúci podiel obyvateľstva nad 65 rokov môže dopyt po automobiloch obmedziť.

Rozsah a štruktúra služieb poskytovaných verejným verzus súkromným sektorom

Európa i vyspelá Ázia uplatňuje model verejných sociálnych a zdravotných služieb, ktorý zaviedol v 19. storočí nemecký kancelár Bismarck. V rámci tohto modelu odvádzajú obyvatelia povinné príspevky na zdravotné, dôchodkové a sociálne poistenie a štát im za to garantuje určitý minimálny rozsah služieb. Kto chce nadštandard, pripláca si v súkromnom poistení. Nie je treba hovoriť o tom, že Bismarckov model je čoraz menej udržateľný a štát v budúcnosti dokáže zabezpečiť menej služieb ako dnes. Aký pomer však bude medzi verejnými a súkromnými službami, to závisí od zmien v regulácii dôchodkového systému (posunutie veku odchodu do dôchodku, zmeny vzorca na výpočet dôchodkov a pod.), zdravotníctva (základné výkony verzus platené výkony), a sociálnych služieb (štátne verzus súkromné domovy dôchodcov a pod.).

Konkrétne zmeny v parametroch verejného systému služieb je veľmi ťažké predvídať. Je však jasné, že úloha verejného sektora bude čoraz viac klesať a do popredia sa dostanú platené služby poskytované súkromným sektorom. Tento trend je dobre vidieť aj na štruktúre spotreby v domácnostiach japonských dôchodcov, kde sa pod kategóriou „rôzne tovary a služby“ skrýva veľký objem platieb súkromným opatrovateľským a zdravotným službám.

Zmeny v štruktúre svetovej ekonomiky a klimatická zmena

Svetová ekonomika je globalizovaná. Žiadna krajina dnes nie je ekonomickým ostrovom, ktorý si sám všetko vyrobí a spotrebuje. Dovážame ruskú ropu, ukrajinskú železnú rudu, americký softvér či nemecké lieky. Na Slovensku vyrobené kórejské a francúzske autá zas kupuje celá západná Európa. Štruktúra spotreby závisí aj od toho, ako sú vo svetovej ekonomike nastavené ceny jednotlivých položiek tovarov a služieb. Zoberme si napríklad spotrebu potravín a energií. V oboch položkách sme do veľkej miery závislí od dovozu. Pokiaľ ceny potravín a energií značne stúpnu, nejakým spôsobom sa to prejaví aj na štruktúre spotreby obyvateľstva. Ak cena elektriny stúpne na dvojnásobok, nemusí sa to v rovnakej miere odraziť aj na nákladoch na energiu, pretože obyvateľstvo začne vyhľadávať energeticky úspornejšie produkty. Nejaký nárast v účtoch za energie však určite bude.

Ktoré položky spotreby sú najviac zraniteľné z pohľadu štrukturálnych zmien vo svetovej ekonomike? Suroviny, energie a potraviny. Svetová populácia nielen rastie, aj mení štruktúru spotreby. Tento trend je markantný najmä vo veľkých krajinách ako sú Čína, India, Brazília, Indonézia či Pakistan. Napríklad na výrobu jedného kilogramu mäsa treba cca 10 kilo obilnín. Zmena stravovacích návykov môže prudko zmeniť dopyt a teda aj cenu základnej potraviny ako je obilie. Podobné konštatovania platia ale aj pre kovy, ropu a iné suroviny. Ak sa miery automobilizácie v Číne a Indii priblíži miere v USA, dopyt po surovinách prudko vzrastie. Pokles významu potravín a energií v štruktúre spotrebného koša (Engelov zákon) bol donedávna všeobecne prijímaným faktom. V budúcnosti platnosť Engelovho zákona nemusí byť úplne samozrejmá.

Do debaty o štruktúre spotreby môže zasiahnuť aj klimatická zmena. Na jednej strane nám asi pomôže znížiť účty za teplo. Na strane druhej sa však zmena klímy môže podpísať na cene potravín. Niektoré tradičné oblasti výroby potravín v južnej Európe a USA môžu pociťovať veľký nedostatok vody, čo sa nejakým spôsobom premietne aj do cien potravín.

Kultúrne a psychologické faktory

Rozsah a štruktúra spotreby nie sú len záležitosťou ekonomickou, ale aj kultúrnou a psychologickou. Pre mladé populácie, ktoré sa ešte len štverajú na rebríčku bohatstva, je typická vysoká miera úspor. Chudobní ľudia vedia, aké je to nemať peniaze. Budúcnosť je neistá a treba sa na ňu pripraviť v podobe vytvárania finančných rezerv. Ďalším faktorom „úsporného správania“ u chudobnejšej populácie je snaha podporiť vlastné deti kúpu bytu, zaplatením vzdelania či zanechaním dedičstva. Bohaté populácie žijúce v stabilnom ekonomickom prostredí rozmýšľajú inak. Cieľom už nie je „vytváranie dynastie“ a produkovanie úspor na starobu. Cieľom je užiť si vytvorené bohatstvo, kým príde staroba a smrť. Bohaté populácie veria, že ich deti sa v stabilnej ekonomike dokážu postarať o seba aj samé. O starých ľudí sa zas postarajú fungujúce sociálne inštitúcie. Nie náhodou majú najvyššiu mieru úspor národy s nízkou úrovňou príjmu a nekvalitnými verejnými službami (napríklad Slovensko alebo Čína), kým USA a západná Európa šetria omnoho menej.

Unikátne svedectve o zmene kultúrnych a psychologických postojov v závislosti od nárastu bohatstva poskytuje prieskum úradu vlády Japonska, ktorý sa vykonáva už 40 rokov. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia 55% Japoncov súhlasilo s výrokom, že „šetrenie je cnosť a na budúcnosť sa treba pripraviť sporením a investovaním“. S opačný výrokom, že „radšej si treba užiť súčasný život“ súhlasilo vtedy len 28% Japoncov. Dnes sú pomery dvoch protikladných životných postojov presne opačné. Japonci si chcú užiť život, kým sa dá a tak šetria menej ako kedysi.

Na Slovensku nemáme k dispozícii prieskum postojov obyvateľstva k vlastnej budúcnosti. Z čiastkových výskumov sa zdá, že Slováci sú skôr pesimisti ako optimisti. Napríklad pri jednom prieskume na otázku o subjektívne vnímanie dostatočnosti príjmu len 20,8% domácnosti odpovedalo, že „príjem stačí na všetko, ešte aj usporíme“. Omnoho viac Slovákov tvrdilo, že môžu nakupovať len najlacnejšie tovary, resp. že neusporia nič. Ak sa pozrieme na názory domácností na ich ekonomickú situáciu v nasledujúcich 12 mesiacoch (ktoré zisťuje Eurostat v celej EÚ) vidíme, že Slováci vo väčšine prípadov vyjadrovali negatívnejšie očakávania, ako bol európsky priemer (s výnimkou obdobia konjuktúry 2006-2008). Uhundranosť Slovákom nikdy nechýbala. Je síce pravda, že zarábajú menej ako Nemci alebo Francúzi, ale rastúci počet hypermarketov a nákupných centier nesvedčí pre názor, že sa na Slovensku všetko vyvíja len k horšiemu.

Na veľkosti a štruktúre spotreby sa podpíše aj rast podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. V súčasnosti má vysokoškolské vzdelanie len cca 6% dôchodcov, no na vysokých školách študuje takmer polovica mladých ľudí. Keď súčasná mladá generácia pôjde na dôchodok, bude mať nielen vyššie príjmy, ale aj iné záujmy a nároky na kvalitu života ako dnešní dôchodcovia.

Budú seniori šetriť alebo míňať?

Ak sa vrátime k Tabuľke a pozrieme si príjmy, výdavky a úspory domácnosti na Slovensku a v Japonsku, uvidíme ešte jeden markantný rozdiel. Slováci vo všeobecnosti šetria, a dôchodcovia viac ako zamestnanci. Domácnosti slovenských dôchodcov majú vysokú mieru úspor, 15,7% v roku 2009. To je viac ako miera úspor v priemernej domácnosti v tom istom roku, 12,5% a v domácnostiach zamestnancov (13,1%). V Japonsku však existuje rozdiel medzi zamestnancami a dôchodcami. Japonské domácnosti zamestnancov šetria viac ako naše a usporia z disponibilného príjmu 26,1%. Úplne inak vyzerá situácia v domácnostiach japonských dôchodcov. Tie minú o 33,2% viac ako je ich príjem. Rozdiel pochádza z úspor.

Ktorý vzor správania domácností zamestnancov a dôchodcov je pre vyspelé krajiny typický? Vo väčšine vyspelých krajín majú domácnosti dôchodcov nízku, resp. dokonca negatívnu mieru úspor (ako napríklad v Japonsku). Prečo sa Slováci správajú inak? Rozpor sa dá vysvetliť najmä týmito skutočnosťami.

• Slovenské domácnosti majú všeobecne nízku úroveň príjmov. Domácnosti s vysokými príjmami usporia viac. Domácností s príjmom na úrovni štátov EÚ15 resp. vyspelých členov OECD je však na Slovensku veľmi málo. Preto aj slovenskí zamestnanci ušetria menej ako japonskí.
• Ako sme už videli, Slováci nie sú rodení optimisti. U slovenských domácnosti je vysoký podiel pesimistických očakávaní do budúcnosti. Vysoká nezamestnanosť núti slovenské domácnosti vytvárať rezervy na horšie časy. Slovensko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti EÚ. Mnoho slovenských dôchodcov má však riadne zamestnanie alebo si privyrába na dohodu.

Slovenskí dôchodcovia nezažili taký boom prosperity ako dôchodcovia v západnej Európe alebo v Japonsku. Väčšinu života strávili v skromných životných podmienkach a zažili aj niekoľko období politických a ekonomických zlomov (1968, 1989). K budúcnosti sa preto stavajú rezervovanejšie ako ich japonskí kolegovia. Budúca generácia slovenských dôchodcov, ktorá zažila ekonomický boom po roku 2000, však môže mať k budúcnosti optimistickejší postoj.

Čo môžeme povedať na záver o striebornej ekonomike? Veľa vecí môže vyzerať o 20 rokov úplne inak ako si ich predstavujeme dnes. Niektoré fakty však nepustia. Napríklad, že Slovensko zostarne. Pokiaľ starnutie našej populácie bude prebiehať v podobných podmienkach ako vo vyspelých krajinách (t.j. súčasne so zvyšovaním životnej úrovne), môžeme očakávať, že aj vzory spotreby a úspor sa u nás budú vyvíjať v mnohých ohľadoch tak ako v západnej Európe či Japonsku:

• Slováci budú nielen starší, ale budú aj žiť v menších domácnostiach.
• Bude sa asi menej šetriť a viac míňať.
• Štruktúra výdavkov sa posunie od spotreby potravín a energií k službám, najmä takým ako sú zábava, cestovanie, rekreácia a služby pre seniorov.
• Viac zaplatíme za lieky a opatrovateľské služby, menej za alkohol, tabak a osobné automobily.
• Význam finančných služieb narastie, ale zmení sa ich štruktúra. Miesto hypoték a spotrebných úverov narastie dopyt po anuitách a životných poistkách.

Keď v roku 2000 vznikla Eurozóna, odštartoval sa jeden veľký ekonomický experiment. Ekonomická teória tvrdí, že nemožno mať spoločnú menu bez spoločného ministerstva financií. Spoločná centrálna banka nestačí. Teória mala pravdu. Dnes tušíme, že milým príbuzným budeme posielať peniaze celé roky. Milí príbuzní nielen že si vyhadzovali z kopýtka, ale navyše sa ani nenaučili žiadnemu poriadnemu remeslu. Ich ekonomiky nie sú konkurencieschopné v globálnom svete.

Bude ich preto treba dotovať, a to mnoho rokov. Po čase vraj pomôžu štrukturálne reformy, ktoré premenia Grécko a Portugalsko na Fínsko pri Stredozemnom mori a ukončia obdobie závislosti na podpore. Ale dôjde k tomu? Naša krajina takéto (bolestivé) reformy urobila a profitovala z toho. Ale prečo sú na Slovensku hladové doliny a prečo príjem v Poltári či Sobranciach je omnoho nižší ako v Bratislave, keď reformy platili na celom území štátu rovnako? Metropolitné regióny profitujú z kvalitnej infraštruktúry a ľudských zdrojov. Ekonomická periféria trpí malým záujmom investorov a únikom mladých a vzdelaných ľudí. Na Slovensku Bratislava utiekla zvyšku krajiny. Podobne Nemecko utieklo Grécku a Portugalsku.

Budeme však ochotní dlhodobo a možno aj trvalo dotovať Grécko, Portugalsko či južné Taliansko? Spoločná mena je neudržateľná bez spoločných daní a rozsiahlych transferov vyrovnávajúcich rozdiely medzi krajinami. Raz sa tomu asi nevyhneme. Nesmrteľná česko-slovenská otázka „kto na koho dopláca“ sa nám vrátila v novom kabáte.