Koniec Road show však neznamenal koniec našich aktivít. Už 15. marca 2010 sme sa úspešne angažovali v Rotary klube v Žiline, čím sme zahájili sériu prezentácií pre členov Rotary klubov vo vybraných mestách po celom Slovensku.  Okrem toho sa plánuje naša spoločnosť 17. júna 2010 prezentovať na stretnutí členov Medzinárodného klubu, ktorý sa bude konať v Bešeňovej. Potvrdilo sa nám, že takéto formy prezentácií spojené s otvorenou diskusiou  sú klientmi vnímané pozitívne a pre nás predstavujú veľmi účinnú formu komunikácie, ktorá nás posúva vpred.

Vo februári a marci sme v spolupráci so spoločnosťou EX CREDIT absolvovali Road show vo viacerých slovenských mestách. Sériou prezentácií sme tak klientom priblížili nielen náš biznis a biznis spoločnosti EX CREDIT, a.s., ale hlavne predstavili zaujímavú investičnú príležitosť, emisiu 4-ročných dlhopisov EX CREDIT 1. Vďaka tomu som mal príležitosť absolvovať desiatky stretnutí s klientmi a rozprávať sa s nimi o potrebách ich podnikania. Viacerí z nich nemali ešte príležitosť stretnúť sa s dlhopisovou formou financovania. Ponuka tejto spoločnosti mnohých však zaujala. Veď výnos s pevným úročením 9,7% p.a je v našich podmienkach výnimočný. Spoločnosť EX CREDIT do najmenších detailov vysvetlila svoj biznis a mnohí boli prekvapení, že ich niekto púšťa až do „kuchyne biznisu“. Neboli zvyknutí na tento spôsob predaja a prezentácie biznisu. Obchod je aj o emóciách a najmä dôvere. Bolo zaujímavé sledovať ako sa potencionálni investori správajú pri rozhodovaní či využiť túto príležitosť alebo nie, pretože väčšina našich klientov je konzervatívna.

U mnohých okrem dôvery k nám rozhodli aj fakty, že my pracujeme bez závislosti na provízii správcov a nie sme súčasťou distribučných sietí. Vyhľadávame a odporúčame iba tie príležitosti, s ktorými sa stotožňujeme a sme pripravení kedykoľvek vysvetliť svoje rozhodnutie otvoriť pozíciu, či vstúpiť do investície. Tí ktorí sa rozhodli nekúpiť, nevedeli jasne odpovedať, prečo sa tak rozhodli. U mnohých bolo cítiť opatrnosť, čakanie na lepšiu príležitosť, aj keď sami túto príležitosť nedokázali pomenovať. Rozchádzali sme sa však s dohodou, že očakávajú od nás ďalšie ponuky na investovanie a možnosť obrátiť sa na nás ako na nezávislú inštitúciu, ktorá dôsledne sleduje kapitálový trh a vie posúdiť aj iné ponuky.

Ďalším zaujímavým poznatkom, ktorý som získal na týchto stretnutiach bolo porovnávanie nás ako obchodníka s bankami. Našu klientelu tvoria najmä vlastníci a manažéri firiem, ktorých biznis a voľné finančné zdroje prevažne spravujú banky cez svoje oddelenia privátneho bankovníctva. Dlho pretrvávajúca domnienka, že práve toto je najlepšia forma ochrany ich biznisu a investovania skončila pred dvoma rokmi, po začatí hospodárskej recesie. Keď po hlbšej analýze zistili, čo sa skutočne skrýva za portfóliom a investíciami, predávanými bankami. Takmer všetky investície sú previazané na potreby financovania banky, a s ponukou toho najlepšieho na trhu to nemá nič spoločné. Ani v období krízy nevedia privátni bankári opustiť vlastné produkty, nehovoriac, že je bežné, že počas roka sa klientovi venuje niekoľko privátnych bankárov, pričom ich odbornosť a znalosť samotnej skladby portfólia je minimálna. S mnohými klientmi sme došli k záveru, že bankám chýba pružnosť v rozhodovaní práve v období, keď sa niečo deje, ako aj skutočne individuálny prístup a častokrát aj odbornosť. Klienti tak postupne svoj vzťah k banke prehodnocujú a bolo vidieť ich snahu nájsť pre seba spoľahlivejšieho partnera v oblasti správy ich majetku.

Svojím priateľom hovorím, že som netrpezlivý, ale vytrvalý. Finančný biznis a kvalitný vzťah je beh na dlhé trate. V SEVISe o tom vieme svoje.  Potvrdila mi to aj účasť na nedávnej konferencii na tému Oživenie kapitálového trhu na Slovensku usporiadaná skupinou J&T a Burzou cenných papierov. Odzneli tam snáď všetky príčiny súčasného stavu kapitálového trhu, ale najpodstatnejšou informáciu bolo, že kapitálový trh nemôže existovať bez dôvery. Jednak dôvery investora k emitentom – spoločnostiam, ktoré majú záujem získať kapitál na trhu, ako aj voči finančným inštitúciám. Ak bude existovať vzájomná dôvera, tak bude existovať aj nádej, že investori s negatívnymi skúsenosťami z kupónovej privatizácie budú opäť ochotní vo väčšej miere investovať do slovenských cenných papierov.

Osobne túto aktivitu vítam a zároveň ma teší, že SEVIS už pred rokom rozbehol medzi svojimi klientmi a partnermi podobný koncept – TVORÍME TRH. Dnes môžem konštatovať, že sme sa vybrali správnou cestou a „dobrý biznis si skutočne peniaze nájde“. Dôkazom sú aj dve verejne obchodovateľné emisie korporátnych dlhopisov, ktoré sme priniesli na trh v tomto období.

Rozumieme percentám zhodnotenia, najlepšie vyplateným ešte v tomto roku, ale budúcu hodnotu peňazí už tak citlivo nevnímame. Poplatky, zdanenie, inflácia, devalvácia, vynaložený čas … radšej to ani nedať na papier, možno by sme zistili, že ležať na gauči by bolo lepšie. Kedy má teda investícia skutočne zmysel?

V neustále sa meniacom svete je naozaj veľmi ťažké nájsť bod, od ktorého meriame a posudzujeme situácie, hodnoty, naše šťastie alebo spokojnosť. V ére zlatého štandardu tým pevným bodom bolo zlato. A čo dnes?

Pamätám si jednoduchý príklad z fyziky. Akou rýchlosťou (vzhľadom k ceste) sa pohybuje človek kráčajúci v autobuse k zadným sedadlám rýchlosťou 4 km za hodinu, ak autobus ide rýchlosťou 50 km za hodinu? Vo svete investícií je to často ako v tom autobuse, idete si pokojne sadnúť, ale vzhľadom k ceste sa ako chodec rútite rýchlosťou 46 km/hod chrbtom dozadu! Dnešná podoba peňazí už dávno nie je krytá zlatom. Preto sa inou rýchlosťou pohybuje ich nominálna cena a inak rúti ich skutočná hodnota! „Bohatneme“, zarábame oveľa viac, ale do košíka dávame takmer to isté. Ak nepozeráme na svet cez rozšírenú optiku, neporozumieme tomu, čo sa deje. Neodhadneme skutočné nebezpečenstvo, ktoré hrozí, ani jeho veľkosť.

Ak uvažujete naozaj o dlhodobej investícií, o odložení časti majetku na dôchodok, pre budúce generácie, alebo jednoducho na krízové situácie zistíte, že uchovávať majetok v peniazoch je veľmi neisté. Ak by, povedzme, vaši rodičia pre vás pred tridsiatimi rokmi odložili do trezoru poctivý milión korún československých, v päťstokorunových bankovkách (tie so Štefánikom), ako veľmi by vám dnes tieto bankovky pomohli? Nijako.

Sú situácie, kedy chceme zachovať skutočnú hodnotu majetku. Takú, ktorá vydrží viac ako štáty a ich meny. Hodnotu, ktorú pozná a akceptuje svet už tisíce rokov. Hodnotu, za ktorú si kúpime chlieb, pôdu alebo dom kdekoľvek na svete, zajtra alebo o dvadsať rokov. Túto schopnosť má aj dnes zlato.

Kríza, ktorú zažívame, ukázala nahotu a krehkosť svetového systému bohatstva. Hodnoty sa stávajú len ilúziou a peniaze, ktoré by ich  mali merať, sa umelo vyrábajú v počítačoch bánk alebo na stoloch politikov. Preto vzrastá význam investícií, ktorých hodnotu oceníte, až keď sa autobus zastaví (alebo havaruje?). Práve v tomto období musí správna ochrana majetku v sebe niesť prvky rozkladania rizika a hľadania pevného bodu, ktorý zachovávať hodnotu dokáže. Jednou z možností sa aj dnes javí investícia do zlata. 

Dr. Svetozár Ružička

INVESTIČNÉ ZLATO

Cena zlata vzrástla za posledných 10 rokov o viac ako 340%. Zlato rástlo počas hospodárskeho rastu aj počas recesie, a to každým rokom a nezávisle na inom aktíve. Ako poistka proti inflácii funguje už 200 rokov. Je vážené na trojské unce, pričom jedna trójska unca predstavuje 31,1 gramov. Je ho možné získať v podobe mincí (bez numizmatickej hodnoty) alebo ako odliatky,  resp. tehličky. Na zlato sa nevzťahuje daň z pridanej hodnoty. Analytici odporúčajú zlato ako investíciu na dlhšie obdobie a vo všeobecnosti sa odporúča držať v zlate max. 10% úspor ako rezervu.

Pred polrokom sme rozbehli službu Investičné poradenstvo a hľadali sme práve tých odvážnych, ktorí sa neboja zvýšeného rizika. Ide totiž o agresívnejšiu podobu investovania, predovšetkým do akciových titulov. Od klienta sa vyžaduje jeho aktívna účasť pri rozhodovaní. My klientovi radíme, klient sa rozhoduje, dáva pokyny, my ich realizujeme.

Náš prvý klient tejto služby je po polroku v pluse 27%, čím sme už teraz prekročili nielen jeho, ale aj naše ročné očakávania. Doteraz sme mu otvorili 8 pozícií, z ktorých 3 už sú uzavreté. Angažovanosť v jednotlivých pozíciách bola vysoká, a to od 16,5% do 33% z hodnoty účtu, čo signalizuje, že ide naozaj o agresívne investovanie. K prvému klientovi sa postupne pridali ďalší a môžem konštatovať, že zatiaľ klienti tejto služby dosahujú v priemere 18,2% zhodnotenie.*

Ukážkou otvorenej pozície je aj investícia do spoločnosti KBR, Inc. Je to celosvetovo pôsobiaca inžinierska, stavebná spoločnosť, ktorá pôsobí v oblastiach ako energetika, ťažba a spracovanie uhľovodíkov, zákazky pre vládne orgány, občiansku infraštruktúru, silové sektory a priemyselné parky. Keď sme ju 26.11.2009 odporúčali našim klientom, vsádzali sme na to, že spoločnosť aj napriek kríze získava stále nové zákazky, zvyšuje medziročne tržby o 12% a prakticky nevykazuje zadĺženosť, čo svedčí o výbornom manažmente platieb za práce. Akcie sme nakupovali 30.11.2009 pri cene 18,68 USD, pričom cieľová cena bola stanovená na 25 USD a predpokladané absolútne zhodnotenie v horizonte 12 mesiacov by predstavovalo 33,8%.** V priebehu držania pozície prichádzali dobré správy o ďalších veľkých zákazkách a oceneniach, a tak cena začala rásť. Po polroku sme boli na 27% -nom zhodnotení. Po dohode s klientom sme odstránili limitnú cenu a posunuli očakávania absolútneho zhodnotenia až na 40%.

Samozrejme, tieto celkové výsledky služby Investičné poradenstvo nepreceňujeme, pretože boli kombináciou aj priaznivých podmienok na akciových trhoch, ktoré posledný rok zaznamenávajú rastový trend.

Upozornenie: Toto je marketingové oznámenie. Hoci prezentovaný prípad zobrazuje reálnu investíciu, z povahy služby Investičné poradenstvo vyplýva, že nie každá investícia musí byť zisková, a preto upozorňujeme potenciálnych klientov, že s investovaním do finančných nástrojov je vždy spojené riziko straty a že akýkoľvek zisk alebo potenciálny zisk nie je zárukou skutočného zisku. Všetky údaje sa týkajú minulosti; výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúcnosť. Služba bola podrobnejšie popísaná v decembrovom čísle Newslettera v roku 2009, ktorý je prístupný na www.sevis.sk. Údaje o výkonnosti sú v hrubom vyjadrení a nezahŕňajú poplatky tretích strán, odplatu SEVISBROKERS FINANCE, dane a prípadné kurzové výkyvy. Údaje pochádzajú od spoločnosti SEVISBROKERS FINANCE a zo zdroja Reuters.

Nakoľko už dlhé roky pôsobíme na slovenskom finančnom trhu, sme často prítomní pri zrode podnikateľských zámerov, ich posúdení a aj ich prípadnej realizácii. Vzhľadom na odborné vybavenie nášho pracovného tímu a dlhodobé pôsobenie na trhu, sme akýmsi katalyzátorom hodnotenia nových myšlienok a projektov, ktorý mnohokrát určí ich ďalší osud. A ten môže byť kladný, ale aj záporný.

Pri analýze projektov využívame nielen naše skúsenosti z kapitálového trhu, ale aj z riadenia podnikov v krízových situáciách, či reštrukturalizácie.

V prvom rade musíme spoznať motiváciu a ciele majiteľov, ich vlastnícku štruktúru a existenciu vzťahov s ďalšími spoločnosťami. Pátrame po synergickom efekte pri realizácii zámeru. Zohľadňujeme produkčné možnosti klienta a existujúce kapacity, definujeme nosné výstupy spoločnosti a pridanú hodnotu, ktorú klient získa realizáciou zámeru. Ďalej nastupuje fundamentálna analýza spoločnosti. Zisťujeme všetky hlavné stránky projektu, od základnej podnikateľskej koncepcie až po vyčíslenie zdrojov potrebných na jej realizáciu. Hodnotíme postavenie spoločnosti na trhu, analyzujeme trendy v danom segmente, posudzujeme závislosť spoločnosti na odberateľoch a dodávateľoch.

Okrem finančnej stránky realizácie zámeru je potrebné posúdiť aj technickú stránku, ako celý projekt dotiahnuť do úspešného konca. Dôležitou súčasťou hodnotenia je rozbor majetkovej štruktúry. Ekonomická výkonnosť spoločnosti aj projektu nám dajú obraz o budúcom stave hospodárenia. Používame rôzne metódy výpočtov budúcich výnosov, budúcej pozície v cash-flow, ako aj majetkovej situácie.

Na základe súhrnu všetkých častí analýzy vypracujeme naše hodnotenie spoločnosti a projektového zámeru. Tento súhrn je spolu s komentárom tým určujúcim, čo dá našim klientom odpoveď na otázku, či realizácia daného projektu je tou správnou voľbou alebo nie. Okrem toho im poskytne odpoveď kam a s akými tvorivými myšlienkami sa uberať v ďalšom období.

Naša spoločnosť na základe hĺbkovej analýzy poskytuje klientom odborné posúdenie či potenciálny projekt bude alebo nebude úspešný.

Do tejto konštrukcie prehnaného financovania je zapojených toľko významných medzinárodných inštitúcií, že je jasné, že toto „know-how“ nevyužívalo len medializované a z pohľadu celej ekonomiky EÚ nepodstatné Grécko (2% podiel na HDP EÚ). Skôr by som povedal, že sa z toho stal štandard celej starej eurozóny. Vážnejšou hrozbou pre celú eurozónu sú ostatné južné krajiny, zoskupenie výstižne pomenované ako PIGS (Portugal, Italy, Greece, Spain). Ich neschopnosť splácať dlhy je už evidentná, odhady skutočných dlhov rastú každým týždňom a tomu primerane rastie aj potreba finančnej pomoci. Ale to je len začiatok. Ďalším vážnym problémom je angažovanosť vyspelých krajín v tejto oblasti. Dlžníci totiž sťahujú za nohy aj svojich veriteľov. Stávky na bankrot sa z Grécka, Peru, Rumunska či Venezuely presúvajú aj na také svetové celebrity ako Francúzsko, Veľká Británia či Nemecko, a to už je problém pre všetkých.

Niečo nezdravé je cítiť v eurozóne. Dohodnuté pravidlá fungovania ostali len na papieri. Každý trhá zo spoločného mešca čo sa dá. Nikto naozaj nechce riešiť problémy, všetci ich odsúvajú na zajtra, na budúce generácie. Staré dlhy sa prekrývajú novými, ešte väčšími. Euro za 11 rokov existencie akoby dohnalo v negatívnom vývoji 100 rokov zneužívaný americký dolár. Nevyužilo šancu stať sa stabilnou a neinflačnou menou, stať sa novou rezervnou menou sveta. Na škodu nás všetkých.

Typickým zdrojom sporných situácií bol nepeňažný vklad, predaj podniku alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev.

Od 1. januára tohto roku by sme už v týchto prípadoch nemali mať problémy so zdaňovaním. Do zákona o dani z príjmov bolo vložených päť paragrafov (§17a – §17e), ktoré jednoznačne definujú spôsob zdaňovania a oceňovania pre daňové účely. Vždy je stanovená „daňová súvzťažnosť“ zúčastnených strán príslušnej transakcie.

Kúpa a predaj podniku vždy musí byť uskutočnená v reálnych hodnotách. §17a  detailne popisuje postup pri zisťovaní daňového základu na strane predávajúceho aj kupujúceho, s rozlíšením, či sa jedná o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo podľa osobitného predpisu (IAS,IFRS).

Pri nepeňažnom vklade sa pri zisťovaní daňového základu použijú reálne hodnoty (resp. hodnoty započítané na vklad spoločníka) – postup podľa §17b alebo pôvodné ceny – postup podľa §17d.

Podobne dáva novela zákona možnosť rozhodnúť sa o spôsobe oceňovania pre daňové účely pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva – ocenenie v reálnych cenách podľa §17c alebo ocenenie v pôvodných cenách podľa §17e.

UPOZORNENIE: Od 1.1.2010 je zrušené oslobodenie od daní z výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných a registrovaných v zahraničí – toto platí pre fyzické aj právnické osoby.

Nestalo sa tak. Vlády a centrálne banky zareagovali dostatočne rýchlo. Svetovú ekonomiku zaplavil doteraz nevídaný prúd ekonomických stimulov v podobe daňových úľav, znárodnenia krachujúcich bánk, dotácií na výstavbu infraštruktúry a tvorbu pracovných miest. Koncom roka 2009 už takmer zo všetkých krajín prichádzali pozitívne správy o raste HDP a stabilizácii mier nezamestnanosti. Prognózy svetových finančných inštitúcií na rok 2010 sú ak nie ružové, tak určite nie čierne. Sme teda z najhoršieho vonku a všetko sa vráti do starých koľají?

Poctivá odpoveď na otázku „čo nás čaká na budúci rok“ znie, že nevieme. Vieme však povedať, že svetová kríza urýchlila priebeh niektorých trendov, ktoré budú mať pre svetovú ekonomiku (i naše maličké Slovensko) väčší význam, ako sme boli ochotní pripustiť. Oživenie vo vyspelých krajinách je stále veľmi krehké. Otvorene treba povedať, že zatiaľ závisí predovšetkým na vládnych stimuloch a nízkych úrokových sadzbách. Tie však nemôžu trvať donekonečna. Udržateľnosť verejných financií sa stáva čoraz akútnejším problémom. Vlády vyspelých krajín i finančné trhy, sú oprávnene nervózne z prudkého nárastu zadĺženia. V niektorých krajinách (napríklad v Grécku) už prekročilo únosné medze a finančné trhy to dávajú stále jasnejšie najavo. Okrem problémov s krízou musia vyspelé krajiny čeliť aj nákladom na starnutie populácie. Demografická zmena zvyšuje tlak na fungovanie sociálneho modelu, v ktorom sa štát dokáže postarať o starých a chorých. Pôvodne sa predpokladalo, že verejné financie sa dostanú do problémov až niekedy po roku 2020. Náklady na stimulačné balíčky urýchlili tento proces minimálne o desaťročie.

Treba okamžite prestať so stimulmi aj za cenu, že sa oživenie prevráti do novej krízy? Alebo pokračovať v zadlžovaní a zvyšovať riziko štátneho bankrotu v strednodobom výhľade? Alebo opustiť koncept spoločnosti verejného blaha a vrátiť sa do kapitalizmu 19. storočia? Neľahké voľby, na ktoré neexistujú jednoznačne správne odpovede.

Vysoké zadĺženie možno riešiť len dvoma spôsobmi. Prvým je inflácia, ktorá znehodnotí vládne dlhopisy. Existujú však obavy, že záplava lacných peňazí, ktorú na trh napumpovali centrálne banky, v konečnom dôsledku otrasie cenovou stabilitou. Druhou, prijateľnejšou možnosťou, je obnovenie dynamiky vysokého ekonomického rastu. Ten umožní zvýšiť daňové príjmy štátov a znížiť tak dlhy. Vysoký rast však neprichádza na objednávku. Hlavným zdrojom rastu sú vo vyspelých ekonomikách výdavky domácností na spotrebu. Bohužiaľ, najmä v USA, Británii a Španielsku sa občania správali rovnako nezodpovedne ako ich vlády. Domácnosti v týchto krajinách sú zaťažené bremenom hypoték a spotrebných úverov. Nemožno očakávať, že si naberú ďalšie úvery, aby podporili hospodársky rast.

Oživenie vo vyspelých krajinách komplikuje aj presun ekonomického centra z USA a Európy do Ázie. Ešte v roku 1995 činil podiel vyspelých krajín (členských štátov OECD) na svetovom HDP 64%. V roku 2010 by tento podiel mal klesnúť na 53% a podľa prognóz svetových finančných inštitúcií by už v roku 2013 mali vyspelé krajiny generovať prvý krát menej ako jednu polovicu svetového HDP.  Presun motora svetovej ekonomiky medzi kontinentmi prináša celý rad špecifických problémov. Len v Číne a Indii žije jedna polovica svetových spotrebiteľov (tri krát viac ako v USA a EÚ). V porovnaní s Európanmi a Američanmi sú zatiaľ veľmi chudobní. Aj oni však chcú mať autá, televízory, chladničky, slušné bývanie a kvalitnú stravu. A má na to Zem dosť zdrojov?

V čase vrcholiacej konjuktúry roku 2007 kulminovali aj ceny ropy, potravín a nerastných surovín. Kríza rast cien komodít na čas stopla. Ázijských krajín sa však ekonomický pokles dotkol omnoho menej ako vyspelého sveta. Je veľmi pravdepodobné, že dopyt po rope, potravinách a surovinách bude v nasledujúcich rokoch prudko rásť. Vysoké ceny komodít môžu pribrzdiť ekonomické oživenie vo vyspelom svete.

Naša nová budúcnosť je iná ako kedysi. Do ružovej sa mieša trochu šedi a kde-tu aj čierny fľak. Svetová ekonomika bude rásť pomalšie a výsledky rastu rozdeľovať trochu iným kľúčom ako doteraz. Vlády i obyvatelia celého sveta sa budú musieť naučiť väčšej zodpovednosti, aby sa budúcnosť nestala nedostatkovým tovarom.

Upozornenie: Hoci prezentovaný prípad zobrazuje reálnu investíciu, z povahy služby Investičné poradenstvo vyplýva, že nie každá investícia musí byť zisková, a preto upozorňujeme potenciálnych klientov, že s investovaním do finančných nástrojov je vždy spojené riziko straty a že akýkoľvek zisk alebo potenciálny zisk nie je zárukou skutočného zisku.