Začiatok konca amerického dolára

Na začiatku tejto hospodárskej krízy bola realitná bublina a hypotekárna kríza. Iba 30 % doteraz zabavených domov v USA je daných na trh. Ostatné sú umelo zadržiavané, prevažne bankami, pretože veľká ponuka by zákonite stlačila cenu ešte nižšie. Predpoklady však hovoria, že do roku 2011 bude v USA kvôli neschopnosti splácať hypotéku, skonfiškovaných ďalších 5 miliónov domov a ceny nehnuteľností padnú ďalších 20%. Podobne, ak nie horšie je na tom napr. Veľká Británia, kde navyše ceny komerčných nehnuteľností poklesli od roku 2007 približne o 45 %. Japonsko prešlo realitným kolapsom pred 20-timi rokmi a aj dnes sú tam ceny nehnuteľností len na 70 % z maxím toho obdobia.

Najväčším negatívnym dôsledkom realitnej krízy bolo zastavenie toku peňazí smerom od bánk, čo ochromuje už dva roky svetovú ekonomiku. Dôsledky krízy napr. na britskú ekonomiku spôsobujú jej najväčší prepad za posledných 50 rokov, hovorí sa o uťahovaní opaskov, škrtoch vo výdavkoch, vrátane sociálneho a zdravotného zabezpečenia a celé to začína pripomínať kolaps z roku 1976, kedy Medzinárodný menový fond zachraňoval šterling.

Americký problém je bohužiaľ ešte väčší. Po dlhom období života na dlh by zákonite malo prísť obdobie oddlžovania. Úverovanie nákladného života Američanov by malo skončiť a americký dolár by mal stratiť svoju výnimočnú dominanciu. Avšak, nikomu, okrem Číny sa do toho procesu nechce. Štátny dlh USA preto ďalej rastie, za posledný rok o 4 bilióny a dosiahol už hranicu 57 biliónov dolárov. Ak to prerátame na jedného obyvateľa, tak štát dlhuje na každého Američana 187 000 dolárov, čo je nesplatiteľná suma. Ešte horšie je na tom privátny sektor, pretože zadlženosť obyvateľstva je na úrovni 300 % HDP a miera úspor je v podstate nulová.

Ako sa dá hovoriť v týchto podmienkach o oddĺžení? No, nedá. A tak jediným riešením z pohľadu USA sa opäť javí hyperinflácia, „nariedenie“ všetkých dlhov, čoho prípravnou fázou v podobe kvantitatívneho uvoľňovania práve prechádzame. Kým však nové inflačné peniaze pretečú z trezorov bánk do reálnej ekonomiky, prejde nejaký čas. Súčasný nárast nezamestnanosti v USA na 9,5 % spolu s nulovou mierou úspor obyvateľstva mení myslenie ľudí a prvým prejavom bude zákonite ďalší pokles spotreby a ďalší prepad ekonomiky.

Predpovede stavu nezamestnanosti na najbližšie obdobie hovoria o úrovni 11 %, čo by bol najhorší stav v povojnových dejinách USA. Žiadne nové peniaze, tlačené centrálnou bankou neprinútia občanov brať si na úver ďalšie peniaze na spotrebu, keď im hrozí, že prídu o strechu nad hlavou.

Ak je táto doba začiatkom nejakého konca, tak potom konca svetovej ekonomiky postavenej na americkej spotrebe a na americkom doláre ako hlavnej rezervnej meny. Hľadanie novej rovnovážnej polohy bude nesmierne ťažké, bolestivé a dlhé.

Táto alarmujúca situácia najviac vyhovuje Číne, ktorá usiluje o posilnenie svojho ekonomického a politického vplyvu. Už priamo útočí na postavenie amerického dolára, prestáva zvyšovať svoju angažovanosť v amerických vládnych dlhopisoch a kliesni cestu svojmu juanu ako zložke novej zúčtovacej meny. K tomu jej pomáha práve spustený program zúčtovávania medzinárodného obchodu čínskych spoločností so zahraničnými ázijskými krajinami v čínskych juanoch a budovanie nového hlavného svetového finančného centra. Všetky voľné zdroje Čína rozumne využíva na nákup základných komodít, od energií, cez všetky kovy až po potraviny. Vykupuje svetové zásoby pri nižších cenách a šetrí vlastné zdroje na horšie obdobie. Číne, vďaka prebytkovej obchodnej bilancii nevadí ani inflačný proces a vďaka rozmachu vnútornej spotreby ani pokles svetovej ekonomiky, čím si nahrádza výpadky exportu.

Ak zvyšná Ázia uzná nové čínske finančné centrum za miesto, kde sa tvorí trh a juan ako použiteľnú menu pre obchod, bude to začiatok konca dolára. Sila Číny porastie rýchlym tempom a my sa musíme zamýšľať a aj trochu obávať, kedy získa také postavenie, že jej predstavy o slobode človeka či demokracii budú určovať svetový štandard.

RNDr. Peter Karailiev
portfólio manažér, karailiev@sevis.sk