Krízu prežije len ten, kto vie šetriť

Hospodárska kríza na Slovensku je realitou. Vláda zvoláva krízové štáby, pripravuje záchranné balíčky s cieľom stimulovať ekonomiku. A má prečo. Nič dobré nás totiž nečaká. Bohužiaľ.

Až doteraz nás prirovnávali k ázijským tigrom a v raste ekonomiky sme mali len jedného vážneho konkurenta – Čínu. Potrebovali sme ešte 10 rokov konjunktúry, aby boli naplno využité všetky stimuly a zahraničné investície, ktoré k nám v posledných rokoch prišli a spôsobovali tento rast. Ten čas nám však nie je dopriaty. Svetová hospodárska kríza všetko mení, idylka sa končí. Naša proexportne orientovaná ekonomika dostane tvrdé údery. Z veľkej výhody sa stáva devastujúca nevýhoda.

Ak sme pred rokom vykazovali viac ako 10-percentný medziročný nárast HDP, dnes sme pri čísle 2,7 percenta. Toto číslo však nezohľadňuje reálny stav, ale minulosť. Slovensko má v rámci Európy jeden z najvyšších podielov priemyslu na tvorbe HDP, ktorý tvorí až jeho jednu tretinu. Automobilový a elektrotechnický priemysel sú dnes na dvojtretinovej produkcii, a to je len začiatok znižovania výroby. Už tento jav spôsobuje prepad HDP o 10 percent. Kým to štatistické úrady oficiálne vypočítajú a vláda zoberie na vedomie, uplynú mesiace, ale pravda je taká, že Slovensko upadá do hlbokej recesie už teraz. Začnime nahlas hovoriť o 10- až 20-percentnom prepade ekonomiky v najbližších dvoch rokoch. A pripravme sa na dôsledky.

Sprievodným javom každej krízy je zastavenie toku peňazí, ktorý bude výrazný aj na Slovensku, keďže táto kríza súvisí najmä s krízou bankového a finančného sveta. Banky v snahe prežiť sa budú správať veľmi konzervatívne. Je to namieste, ak uvážime, že v roku 2008 skrachovalo v USA 25 bánk, v roku 2009 zatiaľ 9, ale v najbližších 3 rokoch sa očakáva krach až 1 000 bánk. Primárne formy financovania budú pre občanov a podnikateľov ťažko dostupné a navyše veľmi drahé. Banky odmietnu poskytnúť finančné služby často aj svojim dlhodobým klientom. Bude to ustavičný tlak podnikateľov či občanov na ďalšie finančné zdroje a na druhej strane rastúce požiadavky bánk na ďalšie a ďalšie záruky platobnej schopnosti klientov.

V tejto situácii pre mnohé aj dlhodobo úspešné firmy či podnikateľov vyvstáva otázka, ako sa so vzniknutou situáciou vyrovnať. Ako zosúladiť pokles výroby so zamestnanosťou, nižší odbyt s potrebou inovácií či nových technológií? Ako si zabezpečiť financovanie svojho podnikania v najbližších rokoch? Ako ochrániť svoj majetok? Bude to ťažké. Krachy, konkurzy či prevzatia sú nevyhnutné. Prežijú iba tí, ktorí neplytvali zdrojmi v minulosti, dostatočne skoro prejdú na úsporný režim, zastavia všetky investičné projekty, a najmä dobre odhadnú novú rovnováhu medzi výrobou a skutočnou spotrebou.

Spotreba je najviac závislá od osobnej spotreby obyvateľstva a tá od príjmov obyvateľstva. V najbližších rokoch nás čaká najvyššia nezamestnanosť v histórii nášho mladého štátu. Ruka v ruke s nezamestnanosťou ide nesolventnosť a pokles spotreby. Ľudia by mali začať šetriť, nemali by počúvať ani politikov, ani bankárov. Mali by sme prestať žiť na dlh, zabudnúť na luxusné veci či zahraničné dovolenky. Veriteľov a exekútorov nebude zaujímať, čo bolo pred rokom.

Tak ako mnoho vecí aj hospodárske krízy sú riadené procesy, ktorých cieľom je, aby bohatí boli ešte bohatší a tí ostatní schudobneli a stali sa závislejšími od politického systému, pomoci štátu a poslušnými voličmi vyvolených. Netreba čakať nejaké úžasné výsledky záchranných balíčkov, ktoré schvália vládni byrokrati. Čaká nás prvá vážna kríza v trhových podmienkach, kde sa prejaví najmä kultúrna (ne)vyspelosť národa, preverí súdržnosť rodín či priateľstiev.

Karailiev, portfólio manažér
publikované: Pravda 16. februára 2009