Kam speje svetový peňažný systém?

Nervozita politických a bankových špičiek ohľadom riešenia súčasnej finančnej krízy stúpa. Je to dané hlavne tým, že predpoklady ukončenia krízy sa posúvajú stále do vzdialenejšej budúcnosti. Dnes sa už hovorí o konci budúceho roka, ale aj to môže byť len zbožné želanie. Aby sa svetová ekonomika očistila normálnym trhovým mechanizmom, musela by „zmiznúť“ nadprodukcia a k tomu prislúchajúca spotreba napr. v USA až do úrovne 1/3 ekonomiky. Trvalo by to mnoho rokov a prinieslo robustný nárast nezamestnanosti, sociálne napätie v spoločnosti a depresiu, tak ako v roku 1929. Preto sa hľadá rýchle, netrhové riešenie.

Pri riešení súčasnej krízy pristúpila vláda USA okrem iného aj k tzv. kvantitatívnemu uvoľňovaniu menovej politiky, čo vlastne znamená skoro neobmedzené nalievanie nových peňazí do obehu. Táto metóda pomohla peňažnému systému prežiť už mnohokrát v minulosti. Výsledkom vždy bola a aj teraz bude (hyper)inflácia. Inflácia v akejkoľvek podobe v podstate “spáli“ všetky staré dlhy, za cenu zníženia hodnoty peňazí, úspor. To, čo napr. v roku 1913 stálo 1 dolár, dnes stojí 22 dolárov. Koľko to bude po tejto kríze?

Vláda a centrálna banka USA sa rozhodli ísť touto cestou, pretože inú vlastne ani nemajú. Americký spôsob života je založený na konzume a stále sa zvyšujúcej osobnej spotrebe. Kým ešte na začiatku 80-tych rokov boli Američania schopní ušetriť +13,6% zo svojich príjmov, od roku 2000 už permanentne míňali na osobnú potrebu viac ako boli schopní zarobiť. Priemerný Američan s kreditnou kartou má osobný dlh 16 635 USD, priemerný absolvent vysokej školy odchádza do života s dlhom 20 000 USD. Život na dlh sa stal štandardným životným štýlom. Kreditné karty, pôžičky a hypotéky urobia vo veľmi krátkej dobe z v blahobyte žijúcich občanov USA chudobných ľudí. Ani štát, zvaný USA sa nesprával hospodárne. Krajina obrazne povedané skonzumovala svoje zdroje, určené pre dve ďalšie generácie. Dlh USA v roku 2007 bol 8,7 bilióna dolárov, čo predstavuje 64% HDP krajiny, najviac od 2. svetovej vojny. Obchodná bilancia USA je najhoršia zo všetkých krajín sveta (224. miesto). K tomu, aby USA vyriešili všetky problémy, ktoré majú, potrebujú 53 biliónov dolárov, ktoré samozrejme nie sú.

Americký dolár (a dnes už aj ostatné meny) je v podstate bezcenný papier. Nie je krytý zlatom, ani žiadnou inou hodnotou. K tomu, aby bol vnútený celému svetu, muselo dôjsť ku kontrole všetkých dôležitých zdrojov, ktoré ľudia potrebujú k prežitiu. Potrebuješ k prežitiu ropu? Kúp si ju za doláre. Potrebuješ k prežitiu plyn, kovy, iné komodity, potraviny? To všetko si musíme kúpiť na medzinárodne riadenom trhu za doláre. Nijako inak. 70% všetkých medzinárodných transakcií prebieha v dolároch. Dolár je vďaka tomu napojený na ekonomický model fungovania sveta a teda je rozhodujúcou rezervnou menou sveta.

Hlavná svetová veľmoc USA ťaží z tohto stavu aj v čase hlbokej ekonomickej krízy a to tým, že presúva svoje problémy na celý svet. Toto „riedenie“ problémov oslabuje zvyšok sveta na takú úroveň, že dominancia Ameriky bude zachovaná aj naďalej. A to je skrytý zmysel, všetkého, čoho sme dnes svedkami.

Je vôbec niekto schopný postaviť sa dnes proti takémuto smerovaniu peňažného systému? Čína ako najväčší veriteľ USA je príliš naviazaná na dolár, veď jej rezervy predstavujú asi 8 biliónov dolárov, ktorých sa nevie zbaviť. Veľká Británia je večný spojenec USA, Rusko a India ešte musia popracovať na svojej ekonomickej vyspelosti. Reálnu silu niečo iné navrhovať má jedine Európska Únia. Európska centrálna banka dlhodobo vyhlasuje, že jej hlavným kritériom je boj proti inflácii. Slová guvernéra Európskej centrálnej banky Tricheta o tom, že „objem peňazí v ekonomike dosahuje tak vysoké úrovne, že si vyššie nevieme predstaviť“ dával signál k tomu, že začína tichá politicko-ekonomická vojna v tom, ako riešiť krízu. Avšak posledné komentáre z ECB už neobsahuje silné reči, skôr upozorňuje, že aj Eurozóna bude musieť pristúpiť k neštandardným metódam riešenie tejto krízy. Tlak zo strany USA je asi príliš silný.

Peňažný systém má vážne trhliny. Jedinou možnosťou politikov, ako nespustiť jeho úplný kolaps je tváriť sa, že všetko je pod kontrolou. A keby to nevyšlo, je pripravený scenár novej svetovej meny. Musíme sa pripraviť na čokoľvek, hoci každému by malo byť dopredu jasné, že výsledkom každej ekonomickej krízy, a tá dnešná nebude výnimkou, je, že bohatí budú ešte bohatší a tí ostatní prídu o časť svojho majetku.

RNDr. Peter Karailiev
portfólio manažér, karailiev@sevis.sk