Ako vzniká kríza

Prosím, zoznámte sa: najfrekventovanejšie slová investorov tohto roku – inflácia, cenová bublina, realitná kríza, hypotekárna kríza, odpisy, krach, prepady trhov, recesia. Slová, ktoré neznejú príliš optimisticky, slová, ktoré často znamenajú sklamanie, neúspech, či dokonca finančné straty. Pochopiť ich obsah, príčiny vzniku a hlavne vzájomné vzťahy by malo pomôcť každému investorovi na kapitálových trhoch. Tu je môj drobný príspevok k tomu.

STABILITA

Slovo stabilita do tohto zoznamu nepatrí, je naopak, veľmi optimistické, plné istoty. Ale možno práve tu treba začať.
Predstavte si, že by sme žili v prostredí, kde sú ceny tovaru či služieb stále rovnaké. Kupujete si 5 rožkov a máte nachystaných 5 korún, veď toľko ste platili aj minule. Idete na benzínku natankovať a viete, že za 1.000 korún sa odveziete rovnako ďaleko. Už si to predstavujete? Takéto prostredie dáva väčšie sociálne istoty (napr. pre ekonomicky neaktívnu skupinu dôchodcov určite), taktiež možnosť lepšie kalkulovať budúce náklady či investície a porovnávať ich s príjmami. Takéto prostredie navodzuje atmosféru pokoja, žiadna nutnosť neustále žiadať vyšší plat, či dosahovať vyšší zisk. Skrátka, stabilita.

Cenová stabilita je snom každej vyspelej ekonomiky. V rámci EÚ je definovaná ako medziročný nárast spotrebiteľských cien menší ako dve percentá. Takáto cenová stabilita v podstate znamená, že peniaze nestrácajú svoju cenu, čiže za to isté množstvo peňazí si aj v blízkej budúcnosti budete môcť kúpiť zhruba ten istý tovar. To je cieľ, ku ktorému sa chce každý dopracovať.

INFLÁCIA

Realita je však úplne iná. Neustále zdražovanie tovarov, ich vstupov – energií, komodít, potravín a z toho plynúca inflácia – strašiak všetkých vyspelých štátov. Inflácia v EÚ dosiahla v marci priemer 3,6%, najvyššiu hodnotu od roku 1992. Inflácia v EÚ však nie je jednoliata, v eurozóne dosahuje úroveň od 1,9% (Holandsko) po 6,6% (Slovinsko), mimo eurozóny je ešte vyššia, napríklad v Litve 11,4%, v Bulharsku 13,2% a v Lotyšsku dokonca 16,6%. Slovenská inflácia našťastie kopíruje priemer eurozóny 3,6%, čo nám okrem iného dáva teraz už reálne šance na prijatie eura, ale aj možnosť pozabudnúť, aké to bolo po osamostatnení, kedy inflácia medziročne dosahovala až 25%.

Inflácia je dôsledkom nevyváženého vzťahu medzi ponukou a dopytom. Konkrétne, vzniká tým, že na strane dopytu je príliš veľké množstvo peňazí (kto ich vkuse tlačí?!) a na strane ponuky sa vytvára zdanie, že tovaru je málo. Cena začína rásť. Môžu za to hollywoodske celebrity, ktoré už nevedia ako ukázať svoje bohatstvo. No, žartujem (prepáčte Tom, Brad, Angelina, Paris,…, sestry Olsenove,…). Oni tú infláciu nedokážu roztočiť, oni za to nemôžu, že im iní strkajú toľko peňazí, že nevedia, čo s nimi.

CENOVÁ BUBLINA

V ďalšej fáze, ak tento nesúlad medzi dopytom a ponukou pokračuje, prechádza do nesúladu medzi vývojom cien a schopnosťou tvoriť reálne hodnoty (nazvime to ekonomické fundamenty). To vedie k niečomu, čo sa nazýva cenová bublina. Je založená na nerealistických očakávaniach vývoja cien vo fáze mánie – opantania sa za niečím. Cena rastie rýchlejšie, ako schopnosť tvoriť hodnoty. Vedeli ste, že počas holandskej tulipánovej mánie v roku 1630 sa vyšplhala cena jednej tulipánovej cibuľky v prepočte na dnešné peniaze až na 75.000 USD? Šesť týždňov po krachu stála cibuľka 1 USD. V 18. storočí zasa prekvitalo investovanie do obchodných námorných spoločností. Neodolal napr. ani slávny vedec, Sir Isaac Newton. Po krachu a strate časti majetku prehlásil známe „Dokážem vypočítať pohyby nebeských telies, ale nie šialenstvo ľudí“. Z posledného obdobia si pamätáme najmä počítačovú bublinu v 90-tych rokoch a internetovú bublinu zo začiatku nášho tisícročia. Vtedy mnohé „dot com“ spoločnosti vzrástli až na 200.000%, pred tým, než skrachovali, či padli skoro na nulu.

REALITNÁ KRÍZA

Najčastejšie sa opakujúcou bublinou je realitná bublina. Vychádza z logickej potreby každej mladej generácie osamostatniť sa a založiť si vlastný domov. A keďže pôdy akosi na tejto zemi nepribúda, jej oceňovanie pri konštelácii istých faktorov niekedy nepodlieha žiadnemu logickému zdôvodneniu.
Asi najväčšiu realitnú bublinu minulého storočia zažilo Japonsko, kedy v rokoch 1955 až 1990 ceny pozemkov stúpli 70-násobne, 1m² v známej obchodnej a zábavnej časti Ginza v Tokiu stál v roku 1989 až neuveriteľných 1.500.000USD! Odvtedy 19 rokov po sebe ceny nehnuteľností klesajú a japonská vláda stále ani v súčasnosti nemá doriešené dlhy, ktoré prevzala od krachujúcich bánk na záchranu finančného trhu.

Dnes vidíme podobnú situáciu v USA. Realitný boom začal v roku 2001, kedy úrokové sadzby začali klesať z úrovne 6,50% a dostali sa v roku 2003 až na úroveň 1,00%. Lacné a ľahko získateľné zdroje, rastúce príjmy obyvateľstva v rozbehnutej ekonomike vytvárali spolu priam ideálne podmienky pre rozbeh špekulatívnej vlny rastu cien nehnuteľností. Byť „in“ znamenalo investovať do nehnuteľností, či dokonca podnikať s nehnuteľnosťami (v Kalifornii má 500.000 ľudí licenciu na podnikanie s nehnuteľnosťami, čo znamená, že každý 52. občan je „odborník“ na nehnuteľnosti).

Na Slovensku realitný ošiaľ stále nie je na konci, ceny nehnuteľností za posledné roky narástli o viac ako 100%. Vedieť to pred troma rokmi, tak asi každý kúpi nejaký ten bytík v Blave, Košiciach, či Banskej Bystrici.

Ak Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite za rok 2006 vypočítala, že ročné náklady na bývanie, ktoré zahŕňajú platby hypotéky a zálohové platby, boli nižšie ako ročné nájomné v prenajatom byte, čo znamená, že ešte stále sa oplatilo radšej kúpiť ako prenajať, tak dnes to tak už nie je. Ak si záujemca kúpi byt za 3 milióny a 30 rokov spláca po 20-tisíc korún mesačne a platí mesačne za energie a zálohové platby približne 3500 korún, predstavujú jeho mesačné výdavky na bývanie približne 23 500 korún. Nájomné je však v Bratislave za dvojizbový byt približne 15-tisíc korún. Čo z toho vyplýva už nechám na vás.

BUBLINA AKO FORMA PODNIKANIA?

Správanie sa davu, či jednotlivca v dave už popísali psychológovia, najnovšie aj ekonómovia, mnohokrát (výsledkom sú tzv. behaviorálne financie). Poznať emocionálne deformácie pri rozhodovaní človeka je dobré a to nielen pre ochranu svojich investícii. Čo ak, poznajúc toto všetko, sú cenové bubliny cielené a usmerňované? Čo ak je to riadený biznis? Ak mám istý (dosť veľký) objem majetku, nájdem oblasť, kde sú vytvorené podmienky pre vznik davového šialenstva a bubliny, umiestnim tam svoje financie, nafúknem daný trh dobrým marketingom ako sa dá, nájdem pokračovateľov svojich investícií a keď mám svoj majetok niekoľkokrát znásobený doma, nechám bublinu spľasnúť. Najčerstvejší príklad prežívajú v USA.

HYPOTEKÁRNA KRÍZA

Spôsob financovania hypoték v Amerike sa deje cez hypotekárne spoločnosti. Ich agenti sú odmeňovaní podľa množstva peňazí, ktoré cez nich pretečú. Nie je pre nich dôležité, či na strane dlžníka je bezdomovec, nízkopríjmová domácnosť či úspešný podnikateľ. Nie je ani dôležité, či záložné právo sa vzťahuje na rozpadávajúcu sa búdu, alebo vilku v Beverly Hills. Hlavne, že peniaze tečú a všetci sú spokojní. Dlžník má peniaze, ktoré použije na spotrebu (vyšší štandard), hypotekárny agent má svoje provízie a financujúca banka je tiež v pohode, pretože cieľom bánk nie je držanie poskytnutých úverov, ale ich distribúcia.
Všetky rizikové pohľadávky sa pekne zabalia (spolu s nejakými čerešničkami, ktoré sa použijú pri predajnom marketingu) do nového cenného papiera tzv. štruktúrovaného investičného nástroja. K tomu, aby bol takýto hypotekárny cenný papier umiestnený na burze, potrebuje mať rating. Na to slúžia ratingové spoločnosti, ktoré vystavia svojim zákazníkom (banky, investičné spoločnosti,…) rating podľa želania, veď ich provízie sa odvíjajú od veľkosti emisie a stupňa ratingu, tak prečo nevyhovieť svojim zákazníkom. Takto pekne zabalené a ratingom ofrankované hypotekárne cenné papiere idú na trh.
Tam ich kúpia rôzni investori, často aj hedge fondy, ktoré sú motivované podielom na zisku a poplatkami od investorov a tých ženie vidina vysokých ziskov. Všetci sú spočiatku spokojní, cena takéhoto cenného papiera rastie aj niekoľko rokov.
Ako posledné sa do toho často zapoja penzijné fondy, ktoré môžu investovať iba do spoľahlivých investičných nástrojov. Samozrejme, medzitým sa z týchto hypotekárnych cenných papierov predsa stali spoľahlivé investičné nástroje, veď majú raiting a ich cena neustále rastie. Takto to funguje až do momentu, kým sa niekto nespýta „ a akú to má reálnu cenu?“

ODPISY, KRACH

Po nafúknutí bubliny už veľa netreba, aby sama od seba spľasla. To vytriezvenie investorov prichádza veľmi rýchlo, nastáva predajná hystéria. Na svete je realitná a hypotekárna kríza. Ceny ručených nehnuteľností prudko padajú, často až pod hodnotu poskytnutých hypoték, dlžníci preto odmietajú platiť, radšej sa vzdajú ručenej nehnuteľnosti. Banky hlásia odpisy, opravné položky, zablokovanie ďalšieho financovania hypotekárnych spoločností, tie sa bez ďalších financií dostávajú do existenčných problémov. V snahe zachrániť čo sa dá, trh vyberie nejaké obete (Northon Rock, Bear Stearns,…), aby sa malo na koho ukázať, že to nie my, ale oni sú tí, ktorí majú problémy. Centrálne banky tlačia peniaze, dotujú finančný trh, aby neskolaboval. Bublina spľasla, ceny sa zreálnili, v podstate sa vlastne nič dôležité nestalo. Akurát, chudáci americkí dôchodcovia. Hodnoty amerických penzijných fondov klesli od 10 do 60%, paradoxne, najviac nie tie akciové, ale konzervatívnejšie, ktoré práve nakupovali hypotekárne investičné nástroje.

Percentuálne prepady akciových indexov za posledný rok

PREPADY TRHOV

Celý finančný svet trpí, rátajú sa straty. Prepady akciových trhov za posledný polrok boli výrazné. Americký index Dow Jones prepadol -12%, britský FTSE -10%, japonský Nikkei -18%, čínske akcie padli až o 40%. Ešte výraznejšie boli prepady konkrétnych akcií finančného sektora (banky, poisťovne, investičné a hypotekárne spoločnosti), ktoré sa dostali až na 10-ročné minimá. A každý sa pýta „padli sme už cenami na dno?“.

RECESIA

Svetová ekonomika má za sebou dlhé a úspešné obdobie ekonomického rastu, ale ako každé obdobie, aj toto sa skončilo. Minulý rok. Pomohla tomu realitná a hypotekárna kríza. Vysoká inflácia naďalej núti centrálne banky udržiavať cenu peňazí prostredníctvom úrokových sadzieb na vyšších hodnotách a vysoká cena peňazí zasa zhoršuje podnikateľské podmienky, čo nakoniec ústí do rýchlejšej stagnácie ekonomiky, do recesie. O tom, koľko bude trvať, sa vedú spory, možno pol roka, možno niekoľkých rokov. Ja som optimista. Krajina neobmedzených možnosti má stále množstvo (najviac) nápadov, patentov a aj peňazí na ich realizáciu na jednej strane a kúpychtivých občanov na strane druhej. Preto verím v rýchlu regeneráciu americkej ekonomiky.

Inflácia v USA

POUČENIE?

Na záver by som rád vyslovil, že táto kríza bola poučením pre všetkých. Bohužiaľ, skúsenosť je neprenosná. S nádychom a novým rozvojom svetovej ekonomiky prídu ďalšie bubliny. Energetická a potravinová sa už nadúva.

RNDr. Peter Karailiev
portfólio manažér, 041/5078 757