Ako investovať v čase krízy?

Sú akcie mŕtve? Ako investovať do akcií v čase krízy?

To čo predviedli akciové trhy v októbri a novembri minulého roka sa zapíše do dejín investovania. Prinajmenšom tých slovenských. Vysoké vzlety a hlboké pády nie sú na akciových trhoch ničím výnimočným.

Tento si však zapamätáme aj u nás. Po prvé, krach bol mimoriadne prudký a pád indexov veľmi hlboký. Po druhé, prvý krát sme ho mohli sledovať „v priamom prenose“ nielen ako diváci, ale aj ako investori. Búrka na akciových trhoch vymazala z hodnoty akciových fondov slovenských investorov okolo 100 miliónov EUR. Všetci si prirodzene kladieme otázky, ako dlho bude tento pád trvať, kedy sa investované prostriedky vrátia a či má vôbec zmysel investovať v čase krízy do akcií?

Dlhý spánok medveďov

Ako dlho môže trvať pokles indexov na akciových trhoch? Ako kedy, ale aj veľmi dlho. Zo známych svetových indexov má najdlhšiu históriu americký Dow Jones, ktorá siaha do mája 1896. Za 113 rokov si index odskúšal viacero období dlhého vzostupu („býčieho trhu“), ale aj pádov („medvedieho trhu“). V histórii indexu Dow Jones rozoznávame niekoľko veľmi dlhých období, keď sa do priestorov burzy uložili na spánok medvede:

• apríl 1899 až marec 1905 (6 rokov)
• január 1906 až máj 1919 (13 rokov)
• september 1929 až november 1954 (25 rokov)
• september 1967 až október 1982 (15 rokov)

Spomenuté obdobia sú definované od okamihu, keď index dosiahol svoj vrchol, spadol na úplné dno a nakoniec sa vrátil na pôvodnú úroveň. Inak povedané, kto investoval na vrchole veľkej horúčky v roku 1929 (ktorá sa tak často porovnáva s tou dnešnou), musel čakať 25 rokov, kým sa mu peniaze vrátili späť.

Hovoríme o nominálne strate, ale keď zoberieme do úvahy infláciu, strata trvala ešte dlhšie. Graf 1 znázorňuje priebeh indexu Dow Jones očistený od inflácie. Priebeh indexu je na grafe modelovaný od roku 1913, pretože americký štatistický úrad sleduje infláciu len od tohto roku. Vidíme, že očistenie indexu od inflácie významne predlžuje obdobie medvedieho trhu. Najhoršie obdobie boli dve

• od septembra 1929 do júla 1959
• od januára 1966 do júla 1995,

V obidvoch prípadoch boli teda indexy nepretržite v strate 30 rokov. Obdobie boomu tak trvalo podstatne kratšie ako obdobie krachu.

O tom, že medvedí trh môže trvať veľmi, veľmi dlho svedčí aj príklad Japonska. Index MSCI Japan narástol počas obdobia tzv. bublinovej ekonomiky 6-násobne (Graf 2). Na prelome rokov 1989/90 praskla najprv akciová bublina a rok neskôr aj realitná bublina. Ceny akcií i nehnuteľností padli strmo dolu a odvety sa nespamätali. Mnohé črty vývoja v americkej ekonomike v tomto desaťročí nápadne pripomínajú udalosti z Japonska 80-tych rokov. Mnoho analytikov si myslí, že aj Ameriku čaká jedno či dve desaťročia stagnácie, čo sa prejaví aj na stagnácii akciových indexov.

Sú akcie mŕtve?

Vyplýva nám z toho všetkého, že akcie sú mŕtve a kto do nich investuje, bude 10-15 rokov márne čakať, kým sa mu investícia vráti? Kým vyslovíme unáhlené závery, pozrieme sa ešte raz na Graf 1. Vidíme, že súčasný indexu Dow Jones veľmi pripomína krachy v rokoch 1929 a 2000. Oba krachy boli typické náhlym a veľmi hlbokým poklesom cien akcií. Najväčšia časť poklesu spadá od obdobia jedného až dvoch rokov od vrcholu bubliny. Potom dochádza k postupnému nárastu hodnôt. Je pravda, že návrat na pôvodné hodnoty trvá veľmi dlho a niektorí investori sa ho ani nemusia dočkať. Pokiaľ však investovali po krachu, ich pozícia je úplne opačná ako pozícia investorov, ktorí svoje prostriedky vložili na akciový trh v čase vrcholiacej bubliny. Krach sa pre nich de facto stáva dlhodobou investičnou príležitosťou. Majú vlastne jedinečnú šancu zažiť dlhodobé obdobie býčieho trhu.

Ako sú na tom Slováci? Na rozdiel od Američanov, Britov a Austrálčanov (ktorí tradične mali najviac prostriedkov investovaných do akcií) vstúpili Slováci na akciový trh neskoro. Krach v roku 2000 sa Slovákov v podstate nedotkol, lebo prvé akciové fondy sa na Slovensku začali predávať až neskôr. V roku 2000 sme sa teda len so záujmom prizerali, čo sa to vlastne v tých vyspelých krajinách deje. V roku 2007, na vrchole bubliny, sa už na Slovensku predávalo 218 fondov v objeme 468,59 miliónov EUR. Slovenskí investori utrpeli straty, ale celkový podiel akciových fondov v ich portfóliách bol malý. Do akciových fondov investovalo len relatívne malé percento investorov a máloktorý z nich sa odhodlal do tohto aktíva vložiť viac ako jednu štvrtinu prostriedkov. Na porovnanie: v portfóliách britských a amerických investorov sú 30-60% podiely akciových aktív pravidlom. Ani investori v dôchodkových fondoch sa nemusia o svoje investície veľmi obávať. Je pravda, že do najrizikovejších rastových fondov investovalo vyše dve tretiny členov druhého piliera. Ale podiel akciovej zložky v týchto fondoch bol nízky a nepresahoval 10-20%. Hoci sú niektoré fondy v mínuse, po určitom čase sa vrátia do kladných čísel. Dokonca aj v tom prípade, keby akciový trh nadlho zamrzol. O dorovnanie hodnoty sa postarajú výnosy z dlhopisov, termínovaných vkladov a dividend z akcií. Kto investuje nadlho, veľmi pravdepodobne sa svojho výnosu dočká.

Ako v Európe?

O výhodnosti dlhodobého investovania do akcií nám veľa naznačí aj Tabuľka 1 a Graf 3. Popisujú, ako sa v rokoch 1969 až 2009 vyvíjali výnosy z indexu MSCI Europe. Tento index zameraný na vyspelé akciové trhy v Európe. V súčasnosti zahŕňa akciové trhy v 16 európskych štátoch: v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Írsku, Nemecku, Nórsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Taliansku a vo Veľkej Británii. Krajiny sú v indexe zastúpené podľa trhovej kapitalizácie.

Index zahŕňa spoločnosti s veľkou a strednou trhovou kapitalizáciou, t.j. firmy, ktoré sú väčšie ako je náš Slovnaft alebo US Steel. MSCI Europe je ideálnym benchmarkom (meradlom), podľa ktorého môžu Slováci posudzovať výkonnosť svojich investícií do akcií. Dá sa predpokladať, že po zavedení eura ako spoločnej meny bude do európskych akcií investovať stále viac Slovákov. Na rozdiel od investícií do amerického trhu sa už nemusia obávať kurzových rozdielov. Nasadnime do stroja času a pokúsme sa vyhodnotiť, ako by sa vyvíjali naše investície v Európe v období posledných štyridsať rokov.

• Priemerný ročný nominálny výnos (neočistený od inflácie) by do februára 2009 činil 8,27% a to aj napriek trom veľkým krachom (1972-74, 2000-2002 a 2007-2008). Keby sme si v rovnakom období vložili peniaze na 1-ročný termínovaný vklad, výnos z neho by činil len 5,20%. Akcie teda v dlhodobom priemere priniesli ročný výnos o 3% vyšší.
• Ešte väčšmi vynikne výnosnosť akcií pri dlhšom investičnom horizonte. Kto do akcií investoval na 5 rokov, odniesol si v priemere 57,09%. Po desiatich rokoch sa priemerné zhodnotenie dostalo na úroveň 157,78%. Ak by sme na 10-ročné obdobie uložili peniaze na opakovaný termínovaný vklad s jednoročnou výpovednou lehotou, náš výnos by činil 68,84%. V akciách by sme teda zarobili o 89% viac.
• Cenou za vyšší výnos je aj vyššie riziko. Vyššie uvedené hodnoty boli priemerom dobrých a zlých období. Ak by sme mali absolútnu smolu a do akcií by sme investovali v tom najnevhodnejšom okamihu (konkrétne na vrchole bubliny v roku 2000), po 10 rokoch investície by činil náš výnos -35,48%, t.j. stratili by sme viac ako jednu tretinu vložených peňazí. A to nehovoríme o inflácii. Na druhej strane, keby sme mali absolútne šťastnú ruku a do indexu by sme investovali začiatkom roka 1977, počas nasledujúcich 10 rokov by sme zarobili 360,39%.

Tabuľka 1: Výnosy z európskych akcií v % (index MSCI Europe)

Poznámka: všetky výnosy sú v EUR

Dá sa investícia načasovať?

Možná strata peňazí je pre začínajúcich investorov do akcií najväčším strašiakom. Kto si zvykol na pohodlie vkladnej knižky má veľký problém akceptovať skutočnosť, že aj po dlhom čase mu na účte môže zostať menej, ako tam vložil. Čo sa s tým dá robiť? Odpoveďou, ktorá sa sama ponúka je, že treba investovať vtedy, keď sú akciové indexy úplne naspodku a investíciu predať, keď akciový trh dosahuje vrchol. Túto stratégiu sľubujú svojim klientom niektorí nie veľmi seriózni brokeri a nazývajú ju „market timing“, t.j. správne načasovanie investície. Bohužiaľ, nič také ako market timing neexistuje a ak niekto tvrdí, že dokáže predvídať správanie sa trhu, klame. Či sa nám to páči alebo nie, vývoj na kapitálovom trhu sa predvídať nedá. Jedna z najstarších poučiek, ktorú mimochodom vo svojich materiáloch uvádzajú všetci obchodníci s cennými papiermi a investičné banky znie „minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov“. Môžeme sa len spoliehať, že vývoj v minulosti nám dáva aspoň približnú predstavu o tom, čo asi nás v budúcnosti môže postretnúť. Pozrime si Graf 4, ktorý popisuje výnos z investície do indexu MSCI Europe po jednom, troch, piatich a desiatich rokoch. Všimnime si nasledovné skutočnosti:

• V jednoročnom horizonte bol index ziskový v dvoch tretinách prípadov (t.j. 27 zo 40 rokov). Najhlbší pád, vyše 46% sa dosiahol v októbri minulého roka.
• Čím dlhšie investičné obdobie, tým menej bolo negatívnych výnosov. Tento trend je pekne vidieť už pri trojročnom období, ale ešte výraznejší je pri 5- a 10-ročnom investičnom horizonte. V prípade investovania na desať rokov sa investori do európskych akcií dočkali negatívneho výnosu len dvakrát za obdobie od decembra 1969 po február 2009.

Graf 4: Zhodnotenie investície do európskych akcií pri rozličných horizontoch, %

Investície do akcií nemožno teda načasovať s absolútnou presnosťou, lebo budúcnosť sa predpovedať nedá. Rozloženie investície na dlhší časový horizont nám však pomáha zmierniť riziká vyplývajúce z premenlivosti cien a získať solídnu šancu na dobrý výnos. Z tohto faktu vyplýva aj cieľ, ktorý by malo investovanie do akcií napĺňať. Do akcií samozrejme investuje veľké množstvo ľudí s najrozličnejšími cieľmi. Častým motívom je obyčajná chamtivosť a snaha zarobiť čo najviac za čo najkratší čas. Profesionálni obchodníci to robia v rámci svojho povolania a na straty sú pripravení. Amatérski investori sa však skôr dočkajú sklamania a za krátky čas môžu aj veľa prerobiť. V inej pozícii sú tí, ktorí do akcií vkladajú peniaze určené na dôchodkové investovanie, ktorí môžu na svoj výnos dlho čakať. Štatistika a pravdepodobnosť budú pracovať pre nich. Ak hovoríme, že na výnos môžeme dlho čakať znamená to, že investovanie do rizikových produktov nie je určené pre ľudí v dôchodkovom veku. Jedno zo zlatých pravidiel investovania hovorí, že kto má desať rokov do dôchodku, investície do akcií už nie sú pre neho.

Hlavné akciové indexy stratili za posledný polrok polovicu svojej hodnoty. Sú už ceny konečne na dne a je v súčasnosti už ten správny čas na nákup akcií? Opätovne si pripomeňme, že o budúcom vývoji nič nevieme. Ale ak platí, že určité vzory vo vývoji cien investícií sa opakujú, tak potom sa zdá, že ceny akcií môžu ešte nejaký ten čas klesať. Zaujímavá doba na investovanie môže nastať niekedy v druhej polovici roka. Neznamená to, že by ceny nemohli klesnúť ešte hlbšie, ale ďalší hlboký pád už nie je taký pravdepodobný. Klasickým postupom, ktorý nám umožňuje vyrovnať sa s neistotou budúceho vývoja je postupné pravidelné investovanie v malých čiastkach. Niekedy prerobíme, niekedy zarobíme, ale je to asi jediný spôsob, ako dosiahnuť načasovanie investície.

Dlhodobý investičný horizont teda kladný výnos nezaručí, ale s veľkou pravdepodobnosťou mu významne napomôže. Ak sú výrazy typu „pravdepodobne“ a „možno“ nie podľa vášho gusta a chcete mať aspoň ilúziu istoty, potom akcie nie sú pre vás a bude lepšie, ako sa poobzeráte po dlhopisoch, peňažných fondov, alebo rovno zamierite do banky a otvoríte si termínovaný vklad.

Kam a prečo?

Veľa slovenských investorov sa rozhodlo, že svoje prostriedky vložia do „dôverne známej“ strednej a východnej Európy. Je v ľudskej povahe myslieť si, že to čo človek vidí okolo seba pozná lepšie, ako to, kde nikdy nebol. Prečo nie, pokiaľ nerozširuje svoje poznatky aj do oblastí, o ktorých v skutočnosti nič nevie. Ak bol v Poľsku na nákupoch a na dovolenke pri Čiernom mori, no nikdy sa nedostal do USA, to ešte neznamená, že o o poľských a bulharských akciách vie viac, ako tých amerických. V roku 2008 však 22,5 % akciových investícii slovenských investorov smerovalo do fondov tematicky zameraných na strednú a východnú Európu. Podiel tohto regiónu na svetovej trhovej kapitalizácii bol však len 3,4 %. Inak povedané, svetové akciové trhy sa netočili podľa toho, čo sa udialo v Rusku či Poľsku. Malá stredoeurópska lodička sa na vlnách burzových búrok rozkýva omnoho viac ako americká lietadlová loď či európsky tanker. Na to však milovníci „dôverne známej“ strednej a východnej Európy zabudli a podcenili štruktúru rozloženia investícií podľa významu regiónov svetových regiónov. V rokoch 2006-2007 im sústredenie sa na malý a vcelku bezvýznamný región prinieslo nadpriemerné zhodnotenie a v rokoch 2008-2009 zas nadpriemerný pád (Graf 5, Tabuľka 2). Staré pravidlo investovania, že netreba dávať všetky vajcia do jedného košíka, je históriou preverené a potvrdilo sa aj teraz. Čím je región menší, tým sú výnosy z neho premenlivejšie. Výnosy môžu byť veľmi vysoké aj veľmi nízke. Kto chce rozumný kompromis medzi rizikom a výnosom, zvolí si fond zameraný na Európu alebo rovno celý svet.

Graf 5: Akciové trhy vo svete, Európe a východnej Európe

Tabuľka 2: Výnosy z európskych akcií v % (index MSCI Europe)

Ako investovať v čase krízy?

Dá sa vôbec v čase krízy investovať aj do rizikových aktív? Netreba radšej všetko dať do bezpečných štátnych dlhopisov a termínovaných vkladov? Bohužiaľ, neexistuje univerzálne bezpečné a výnosné aktívum. Aj bankové vklady a štátne dlhopisy sú ohrozené bankrotom a/alebo infláciou. Na akciách môžete stratiť polovicu ich hodnoty behom krátkeho času. Na bankovom vklade však môžete stratiť celú sumu, v prípade, že dôjde k systémovému krachu bankového sektora. Reči o 100% ručení vkladov vládou sú síce fajn, ale celková hodnota vkladov dvojnásobne prevyšuje ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ak by došlo k naozajstnému problému, výplata vkladov by sa odložila na roky i desaťročia. Bankové vklady sú navyše zraniteľné voči náhlemu a vysokému nárastu inflácie. Spomenuté udalosti sa dejú síce zriedka, ale keď sa stanú, stoja za to .

Investovanie si netreba mýliť s gamblingom ani špekuláciu. V čase krízy platia presne tie isté pravidlá investovania ako v čase boomu:

Základné pravidlo investovania č. 1: diverzifikovať, diverzifikovať, diverzifikovať.

Základné pravidlo investovania č. 2: zisk a riziko sú rodné sestry. Nemôžeme mať investíciu, ktorá je aj bezpečná aj výnosná.

Základné pravidlo investovania č. 3: pred investíciou posúdime

• Cieľ investície: na čo má slúžiť a aký je jej investičný horizont
• Toleranciu voči riziku: Dokážeme riziká znášať alebo nie?
• Finančnú kapacitu: Sú to naše jediné peniaze? Máme už pokryté iné základné ciele finančného zabezpečenia nášho života, t.j. núdzová rezerva a poistku? Investujeme podľa poradia naliehavosti. Najprv odložíme peniaze na núdzovú rezervu, potom si zaplatíme poistku a až nakoniec začneme čítať burzové správy.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc.
publikované: časopis Investor, číslo 4/2009